I. BUDE SA AJ TENTO ROK ŠKRTIŤ?
Z cenových návrhov, ktoré má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na stole, vychádza, že ak vláda neprijme opatrenia, na budúci rok bude domácnostiam hroziť nárast cien plynu o desiatky percent. Prví veľkí dodávatelia energií už vedia, s akou komoditou v cenách majú počítať. Ide napríklad o hráčov ako ZSE, VSE či o najväčšieho alternatívneho dodávateľa energií Magna. Regulačný úrad pre nich vydal rozhodnutia, ktoré ešte čakajú na právoplatnosť. Viac o „hroziacich cenách“ sa dozviete v článku.
Prečo by nás to malo zaujímať
Možno len preto, aby sme videli posun v posudzovaní našich a ich ľudí. Keď pred rokom vydal vtedajší šéf ÚRSO návrh cien plynu so zvýšením v prípade, „ak vláda nezasiahne“, premiér Robert Fico slovníkom nedôstojným, i keď nie výnimočným, predsedu vlády hovoril niečo o škrtení. Nie plynových kohútikov, ale rovno predsedu úradu. Išlo pritom o formálnu povinnosť, čisto matematickú záležitosť, pričom aj slabšie zorientovanému pozorovateľovi bolo jasné, že koniec stropovania cien energií by naozaj priniesol katastrofu. Po výmene na čele úradu sme však zatiaľ – aj napriek hroziacemu zdraženiu – o škrtení z Úradu vlády nepočuli. Počuli sme aspoň ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, že ľudia sa drahých cien energií na budúci rok báť nemusia.
II. AJ LAGARDOVÁ VYSVETLILA KAMENICKÉMU, V ČOM TRANSAKČNÁ DAŇ ŠKODÍ
Transakčná daň je jednoduchý, ale neistý a škodlivý nástroj, ako zhrnúť peniaze do štátneho rozpočtu. Štát by chcel za deväť mesiacov budúceho roka od podnikateľov takto vyzbierať 690 miliónov eur, v roku 2026 by malo pribudnúť ďalších asi 720 miliónov. Daň budú vyberať samotné finančné domy, ktoré ju budú následne odvádzať priamo štátu. Podľa šéfky ECB Christine Lagardovej teda hrozí, že sa tieto výdavky napokon prenesú na bežných ľudí.
Prečo by nás to malo zaujímať
Počul niekto obhajobu transakčnej dane z úst niekoho iného ako ministra financií Ladislava Kamenického? Asi ťažko. U podnikateľov, ktorí ju budú platiť z finančných operácií, môžeme hovoriť o odpore. Dnes sa k nim so svojimi výhradami pridáva aj Európska centrálna banka. Tak asi to ako pochvala pre našu vládu nevyzerá, však? Čo ECB kritizuje na „meganápade“ zaviesť nástroj, čo vo svete používajú krajiny, ktoré môžete spočítať na prstoch jednej ruky, sa dozviete v článku.
III. OLAF CHYBY NENAŠIEL
Píše sa rok 2023 a vláda Eduarda Hegera čelí veľkej koaličnej kríze. Médiá vtedy upozornili, že ministerstvo životného prostredia vedené Jánom Budajom pridelilo miliónovú dotáciu firme, ktorej spoločníkom bol jeho vládny kolega, šéf rezortu pôdohospodárstva Samuel Vlčan. Hoci Vlčan odmietal úvahy o odstúpení, pre dotačnú kauzu napokon odišiel z funkcie. Na prípad sa pozrel aj Európsky úrad pre boj proti podvodom. Jeho zistenia nájdete v článku.
Prečo by nás to malo zaujímať
Mohlo by sa povedať: koniec dobrý, všetko dobré. Avšak o konci prípadov, keď spriaznené firmy bez skúseností, webových stránok alebo histórie získavajú štátne zákazky či dotácie a vyhrávajú verejné obstarávania, iba ťažko hovoriť. Skôr vidíme nárast počtu prípadov naprieč ministerstvami. Dôležité však je, že všetko je vždy v súlade so zákonom. Mimochodom, vtedy bola táto „kauza“ jednou z príčin pádu kabinetu Eduarda Hegera. Dnešná vláda by podľa toho meradla padala ako perpetuum mobile.
TRI ČÍSLA
3,1 % – bola októbrová inflácia na Slovensku.
800 miliónov EUR – uložila ako pokutu Európska komisia spoločnosti Meta.
146 miliárd EUR – stojí Nemecko nadmerná byrokracia podľa inštitútu Ifo.
GRAF