Súčasná nebývalá výstavba infraštruktúry zimných športov a cestovného ruchu v Tatranskom národnom parku (TANAP) je logickým výsledkom neriešených rozporov, ktoré v národnom parku pretrvávajú od jeho vzniku (1949). Šesťdesiatročná prax ochrany prírody v TANAP-e ukazuje, že záujmy ekonomických činností u nás prevažujú nad záujmami ochrany zdravého prírodného prostredia.
Prvým nedoriešeným rozporom na území vznikajúceho národného parku v roku 1949 bolo z hľadiska ochrany prírody nevhodné určenie hraníc. Do plánovaného národného parku malo patriť len územie nad Cestou slobody, mimo zastavaných častí mesta Vysoké Tatry. Ak by sa to bolo uskutočnilo, mnoho problémov by nevzniklo. Rozpor medzi ochranou prírody a lesným hospodárstvom nevyriešil ani zákon o TANAP-e, pretože do národného parku boli zahrnuté aj bývalé hospodársky využívané lesy. Tento rozpor je doteraz hlavnou príčinou napätia medzi pracovníkmi lesného hospodárstva a ochrany prírody.
Závažnou udalosťou, ktorá výrazne poprela priority ochrany prírody, bola výstavba športového strediska na Štrbskom Plese v súvislosti s Majstrovstvami sveta v klasickom lyžovaní (1970). Vtedy došlo k vyrúbaniu kosodreviny pod Soliskom.
Ďalším nedoriešeným problémom od samého vzniku parku bol rozpor medzi záujmami domáceho obyvateľstva a ochranou prírody v období tzv. stavebnej uzávery, keď sa v národnom parku permanentne udeľovali výnimky na výstavbu odborárskych rekreačných stredísk. Podľa definície IUCN v národnom parku po jeho vyhlásení najvyššie kompetentné orgány krajiny majú prijať opatrenia na zastavenie výstavby a čo najrýchlejšie zastaviť exploatáciu prírodných zdrojov vrátane lesov. Toto kritérium TANAP nikdy nesplnil. Do kategórie IUCN národný park II bol TANAP zapísaný vzhľadom na plošnú prevahu veľhorského krajinného typu s jedinečným reliéfom, biotopmi a vzácnymi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami.
Po novembrovej víchrici v roku 2004 sa zintenzívnili tlaky podnikateľov na výstavbu infraštruktúry zimných športov na Štrbskom Plese, v Starom Smokovci-Hrebienku a v priestore medzi Skalnatým plesom a Tatranskou Lomnicou. V roku 2005 Svetová únia ochrany prírody vyslala do Vysokých Tatier skupinu medzinárodných expertov, ktorá pre Ministerstvo životného prostredia SR vypracovala 18 odporúčaní na postup pri revitalizácii kalamitou postihnutého územia, na usporiadanie riadiacej organizačnej štruktúry národného parku, a hlavne na dokončenie členenia územia národného parku na zóny A, B, C v súlade so systémom kategórií IUCN podľa manažovania. Zainteresované ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva však doteraz nedospeli k dohode v uvedených kľúčových odporúčaniach IUCN.
Súčasnú výstavbu v strediskách cestovného ruchu podporila aj samospráva mesta Vysoké Tatry. Po uzavretí procesu EIA príslušný stavebný úrad na základe kladných stanovísk orgánov ochrany prírody a lesníctva vydal stavebné rozhodnutia na uskutočnenie výstavby. Stavebné práce sa naplno začali uskutočňovať v roku 2008. Pripomienky ochranárov neboli vypočuté.
V septembri 2008 Európsky úrad IUCN v Bruseli dostal informáciu o uvedenej výstavbe. Táto sa však neuskutočňuje „načierno“, pretože prešla celým procesom EIA (posudzovania vplyvu na životné prostredie). Orgány ochrany prírody ju odsúhlasili aj na základe odporúčania Správy TANAP-u, ktoré bolo možno v inom variante, ale nie zásadne odmietavé. Súhlas s výrubom lesných porastov dal príslušný orgán lesníctva na základe kladného stanoviska Štátnych lesov TANAP-u. Je potrebné pripomenúť, že aj predchádzajúca Správa TANAP-u sa kladne vyjadrovala k zámerom modernizovať a skvalitniť infraštruktúru športových aktivít v existujúcich strediskách cestovného ruchu. Nesúhlasila však so súčasným plošným záberom na výstavbu infraštruktúry.
Treba tiež pripomenúť, že teraz sa nestavia v celom národnom parku, ktorý má plošnú rozlohu približne 73-tisíc hektárov, ale len pod Soliskom, pod Hrebienkom a medzi Skalnatým plesom a Tatranskou Lomnicou. Riaditeľ Európskeho úradu IUCN pán Tomas Marghescu v septembri 2008 písomne upozornil slovenského ministra životného prostredia, že súčasná výstavba v Tatrách je v rozpore s cieľmi národného parku a v protiklade s odporúčaniami misie IUCN z roku 2005. Ak nedôjde k dohode, IUCN je pripravená v prepísať TANAP z kategórie II do kategórie V – Chránená krajina.
Takýto počin neznamená, že sa zmení zónovanie alebo sa znižuje stupeň ochrany prírody v jednotlivých zónach národného parku. Znamená to však, že štátne orgány ochrany prírody, vláda a parlament Slovenska, nedokázali zabezpečiť takú ochranu parku, aká mu právom patrí.
Schválené stavebné činnosti v troch lokalitách cestovného ruchu sú logickým výsledkom neriešených rozporov medzi ochranou prírody a hospodárskymi aktivitami. Predstava o tzv. slovenskom modeli národného parku, v ktorom sa súčasne uskutočňuje aj hospodárska činnosť, aj ochrana prírody, je nereálna. Je mnoho príkladov zo zahraničia, kde uvedené rozpory orgány štátnej správy, vláda a parlamenty, dokázali úspešne vyriešiť (Poľsko, Česko, Ukrajina, Taliansko, Francúzsko atď).
Východisko je v urýchlenom prepracovaní zónovania v časti Vysokých Tatier medzi Štrbským Plesom a Tatranskou Lomnicou tak, aby sa do prísnejšie chránených zón nedostali lokality s novou infraštruktúrou cestovného ruchu. Najcennejšie prírodovedné hodnoty TANAP-u sú nad Cestou slobody od montánneho a kosodrevinového stupňa vyššie. Tam sa nachádza neopakovateľný ľadovcový reliéf Tatier s chránenými a endemickými druhmi flóry a fauny. Tieto biotopy si bezpochyby zasluhujú byť zaradené do kategórie II národného parku IUCN. Podľa mojej mienky nie je dôvod na zníženie kategórie IUCN, pretože to nijako nerieši novú situáciu.
Ivan Vološčuk, predseda Slovenského národného komitétu IUCN
| Prečítajte si aj: |
| TANAP potrebuje dohodu Hlavnými problémami Vysokých tatier je konflikt ochrany prírody a prienik developerov do národného parku. O možných riešeniach sa zhovárame s bývalým a súčasným riaditeľom TANAP-u Tomášom Vančurom a Pavlom Majkom. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Prírodu treba chrániť pre ľudí, nie pred ľuďmi Najskôr boli mestá a obce i obyvatelia a katastrálne územia a až potom v roku 1949 vznikol národný park. Takže nemôžeme nadradzovať ochranu prírody nad všetky ostatné funkcie. Takýto prístup spôsobil v uplynulých rokoch značné škody. Nemohli sme vyrúbať stromy, ktoré bránili údržbe objektu, výhľadu z budovy, čím došlo k poškodeniu objektov a zanedbávaniu ich údržby. Po víchrici sa v Tatrách „rozvidnelo“ a v plnej nahote sa ukázalo, čo spôsobil takýto prístup k ochrane prírody. Vyhlásenie bývalého riaditeľa Správy TANAP-u, ktoré urobil v poslednom čase, vnímam s údivom a nesúhlasom. Veď on bol pri riešení rozvoja Tatranskej Lomnice, ktorý teraz kritizuje. A čo sa týka Štrbského Plesa, s jeho názormi zásadne nesúhlasím. Nielen on má patent na to, ako treba toto územie rozvíjať. My, ktorí v tomto území pôsobíme a žijeme, mu aj rozumieme. Celý článok >> |