V roku 2004 prebehla na Slovensku veľká daňová reforma. Jedni tvrdia, že bola neuveriteľne úspešná, kým druhí tvrdia opak. Podľa štatistík sme v roku 2000 mali daňové príjmy vo výške 20 percent HDP, v roku 200817 a minulý rok už len 15 percent HDP. Čiže podľa čísel až taká úspešná nebola, lebo k dispozícii máme omnoho menej financií, ako pred reformou. To je aj odpoveď na otázku ľudí nespokojných s chýbajúcimi výdavkami na hocičo: nie sú peniaze – boli, ale nie sú.
Na to jedni hovoria, že zníženie daňových príjmov bolo naším pôvodným cieľom, takže reforma bola úspešná aj v tom. Druhí hovoria, že znižovať príjmy v situácii, keď nám nehrozili žiadne rozpočtové prebytky, ale deficity, bolo nezodpovedné. Logika však mohla byť taká, že dočasne znížime príjmy, aby sme naštartovali hospodárstvo, a príjmy by sa nám vďaka tomu vrátili na pôvodnú úroveň. Citujem zo štúdie ministerstva financií z roku 2005 dostupnej na webovej stránke:„Z hľadiska príjmov verejných financií bola daňová reforma zo začiatku koncipovaná tak, aby sa celkový výnos daní bez reformy rovnal približne celkovému výnosu po reforme. Z krátkodobého hľadiska teda dominoval cieľ fiškálnej neutrality, čo bolo v súlade s konsolidačným programom vlády. Koaličné rokovania potom priniesli dohodu, že vzhľadom na očakávané dlhodobé prínosy reformy, krátkodobý negatívny efekt na daňové príjmy na úrovni 0,5 percentuálneho bodu HDP je akceptovateľný.“
K tomu patrí poznámka pod čiarou:„V dôsledku daňovej reformy bol zvýšený deficit rozpočtu verejnej správy na rok 2004 z 3,4 na 3,9 percenta z HDP.“
Takže reforma mala byť od začiatku fiškálne neutrálna;peňazí malo byť v pomere k HDP rovnako, ako pred ňou. Navyše, reforma prehlbovala deficit až k štyrom percentám HDP. Takmer mám pocit, že práve v tých najviac propagovaných veciach skončila fiaskom a nečudo, ak ju niektorí zahraniční pravicoví ekonómovia označujú za nepodarený experiment.
Kresťanská demokracia v Nemecku slávi veľké úspechy. Bez toho, aby musela načúvať rôznym ekonomickým samoukom a podporovať daňové reformy znižujúce daňové príjmy štátu na minimum. Nemecká kresťanská demokracia podporuje sociálnu trhovú ekonomiku. Bolo by dobré, keby jedného dňa precitli aj naši mladí kresťanskí demokrati a podporovali to isté.
Anton Marcinčin, ekonóm