Kým Vladimír Mečiar nachádzal rôzne kazety a cédečka na svojom pracovnom stole, Robertovi Ficovi jeho politickí súperi, zdá sa, poskytujú kompromitujúce materiály dobrovoľne a sami. Ako inak si vysvetliť premiérovo tvrdenie, že prezident Andrej Kiska mu pred svedkami povedal, že „sa obrátil na prítomného predstaviteľa orgánov činných v trestnom konaní, aby mu pomohol vybaviť vec vratiek DPH v jeho a bratovej firme“?
V pamäti sa vynoria spomienky na predvolebný spor Fico – Matovič. Premiér sa síce už poučil a výsledky daňovej kontroly neukazuje na tlačovke, ale opäť vyťahuje údajné dôverné či zákulisné informácie a súpera cielene označuje za podvodníka.
Robert Fico sa ešte včera oháňal detektorom lži, prezident a generálny prokurátor však jeho interpretáciu udalostí ostro odmietli. Predstava, že by sa Andrej Kiska mal premiérovi priznať so zámerom ovplyvňovať priebeh trestného konania, je už na prvý pohľad nielen škandalózna, ale hlavne absurdná.
Ak by Fico takouto informáciou disponoval viac ako rok, ťažko možno uveriť, že by si ju nechal pre seba. Zverejnením by podkopal dôveryhodnosť prezidenta a navyše by tak mal pre verejnosť pripravené alibi pre prípad, že by trestné stíhania Ladislava Bašternáka a Mariána Kočnera boli odložené. Že by táto taktika nebola márna, ukázal napríklad poslanec Ľuboš Blaha, ktorý so šírením takýchto krivkajúcich paralel už ochotne začal.
Podobne závažné obvinenie ústavného činiteľa z úmyselného trestného činu alebo prinajmenšom protiprávneho konania, navyše priamo z úst premiéra, si Slovensko nepamätá od čias mečiarizmu. Na tom, že prezident i generálny prokurátor sa od neho dištancovali, vlastne ani nezáleží. Tieň podozrenia zostane. Robertovi Ficovi to zjavne stačí.