S istým nadľahčením platí, že najlepšia slovenská vysoká škola je Masarykova univerzita v Brne. O tom, že slovenský vzdelávací systém má svoje nedostatky, vieme dlho. A nápady, ako to zmeniť, sú často témou predvolebných debát.
No tu je dôležité poznamenať, že lepší a rýchlejší výsledok nedosiahli tí, ktorí hlasovali lístkami, ale tí, ktorí hlasovali nohami. To znamená, že sa zdvihli a odišli za hodnotnejším diplomom do susedného Česka. Najviac našincov prichýlilo práve Brno.
Bez jazykovej prekážky
Právo odísť za lepšími službami štátu majú nielen maturanti. V rámci Európskej únie a voľného pohybu osôb ho teoreticky umožňujú všetky štáty každému obyvateľovi.
To však v praktickej rovine naráža na jazykovú bariéru. Iba s angličtinou bez miestneho jazyka si Slovák nájde prácu vo väčšine krajín len v korporátnej sfére či medzinárodných inštitúciách. No v Česku je to jednoduchšie, krajina je nám navyše kultúrne blízka.
Aj keď zatiaľ bolo vidieť najmä pohyb z východu na západ, už čoskoro to môže byť aj naopak. Bratislava ekonomicky dobieha Prahu. Lákadlom je aj euro, ktoré nás prirodzene zaraďuje do integračného jadra.
Čo by federácia nedovolila
Autor tohto komentára nemá chuť ani dôvod velebiť autoritárske praktiky prvého premiéra Vladimíra Mečiara. Boj s jeho mašinériou sme si potrebovali vybojovať. No fakt, že federácia sa rozdelila, v konečnom dôsledku pomohol obom krajinám ísť vlastnou cestnou a zabránil, aby sa niektoré metastázy nedemokratických boľačiek rozšírili za hranice.
A tiež to pomohlo presadiť dôležité reformy, ktoré by inak narazili. Ak nás dnes bolí hlava z minulých či súčasných zlepencov, dvojnárodnostné by boli násobne komplikovanejšie.
Bez rozdelenia by sme nemali II. pilier ani euro a Česi by zrejme stále nepovoľovali registrované partnerstvá. 1. januára 1993 sme absolvovali úspešnú decentralizáciu moci. Jej ďalšie kolo sme už pri vytváraní žúp nezvládli.
Treba vypnúť nacionalizmus
Koniec federácie sa spája s ambíciami národne orientovaných politikov. Paradoxne, aby sme si koniec Česko-Slovenska najlepšie vychutnali, je dôležité vzdať sa nacionalizmu. Prestať uvažovať v rovine: toto je moja krajina a musím tu ostať za každú cenu.
Naopak, dôležité je pragmaticky zvažovať, kde sú služby lepšie, prípadne, kde štát menej prekáža. Ak tak začneme robiť vo výraznejšej miere, politická súťaž dostane nový rozmer. Ako sme si vysvetlili v úvode, hlasovať sa môže nielen lístkami, ale aj nohami.
Zároveň predpokladajme, že ambícia na zmenu sa týka najmä aktívnejších, ktorí sú zároveň, trocha výraznejšími prispievateľmi k HDP. A to už je dôležitý odkaz pre obe vlády. Nestačí získať dostatok hlasov vo voľbách, dôležité je udržať si tých, ktorí účet za sociálny štát v konečnom dôsledku zaplatia.