Tvrdiť, že nebyť aktuálnej vládnej krízy, predsedom KDH by dnes bol Richard Vašečka, nebudeme. Do kampane vstúpil neskoro. Alojz Hlina dávno obiehal okresné snemy a získaval podporu. Ako človek kandidujúci z funkcie mal navyše pred protikandidátom, ktorý do strany vstúpil pred pár týždňami, výhodu. Dve tretiny hlasov však museli prekvapiť aj Hlinu a jeho priaznivcov. Z očakávaného tesného súboja sa stal triumf.
Motívom voľby nebol len ideový zápas o charakter KDH, ale aj osoba samotného predsedu. Niektorí členovia s ním nesúhlasia otvorene, ale oprieť sa nemôže ani o autoritu vplyvných predchodcov. Hlas Františka Mikloška či Vladimíra Palka má v strane azda stále váhu. Hoci sa nepostavili za Vašečku, nijako sa netajili výhradami proti Hlinovmu štýlu riadenia. Mikloškovo tvrdenie, že stranu, ktorú zakladal, nie je rozhodnutý voliť, a pod vedením Hlinu s ňou nechce mať nič spoločné, bolo silným posolstvom.
Najčastejšie zaznieva obvinenie, že oslabuje demokratické princípy a KDH sa pod ním mení na stranu jedného muža. Niekdajšie osobnosti v Hlinovom KDH už nevidia to pôvodné „štátotvorne“ KDH, budované na odkaze Novembra či boja s mečiarizmom. Pravdou však zostáva, že doba na Slovensku praje stranám jedného muža. KDH sa vymykať nebude.
Hlina dnes získal jednoznačný mandát na to, aby stranu pretvoril na svoj obraz. Na novinársku otázku o Igorovi Matovičovi odpovedal, že na lídrovi OĽaNO mu chýba politický realizmus. Hlina svoj post obhájil práve kvôli tomu, že cit pre politický realizmus je jeho prednosťou.
Slovensko prežíva akési medzivládie a hoci sa predčasné voľby zdajú byť momentálne vylúčené, kedykoľvek sa môžu vrátiť do hry. KDH musí ukázať, že je na ne pripravené. V tejto situácii sa delegáti rozhodli neexperimentovať a staviť na toho, kto má výsledky.
Otázka, či sa hodnotovo vyhraniť ešte viac, pôjde zrejme načas do úzadia. Prvoradý je návrat do parlamentu. To však neznamená, že kultúrno-etická tematika zmizne. Dôkazom je iniciatíva zvnútra strany, aby podmienkou vstupu KDH do vlády bola garancia ochrany života nenarodených detí. Hlina bude musieť počúvať, najmä keď sa pod výzvu nepodpísal len Vašečka, ale aj prešovský župan Milan Majerský, podľa Jana Figeľa najlepší potenciálny predseda.
A to v zálohe čaká nášľapná mína v podobe Istanbulského dohovoru. Voliči, pre ktorých je porážka Smeru cieľom, nie prostriedkom, by na to pri úvahách o budúcej vláde nemali zabúdať. Hlinovo KDH má väčší koaličný potenciál, než by malo Vašečkovo. Predčasný koniec druhej Dzurindovej vlády pre spor o Vatikánske zmluvy pripomína, že konzervatívci bývajú v presadzovaní kľúčových tém principiálnejší než ostatní. Hlinovo „nikdy kolenačky k liberálom“ znie ako prísľub, že vôľa kresťanských demokratov po kompromise nebude bezbrehá.
Nič proti tomu. Hlinov apel na ukončenie „politologického šialenstva“ presahuje hranice konzervatívneho tábora. Posledné týždne posilnili dopyt po čitateľných a konzistentných stranách. Aj preto mu veríme, keď tvrdí, že KDH tu bude, lebo tu byť musí.
Vrátiť štandardnú a etablovanú stranu do parlamentu je jedna vec. Premeniť ju na hybnú silu slovenskej politiky, ktorou možno kedysi bola morálne, no nikdy nie percentuálne, je čosi celkom iné.
Až toto bude skúškou politických schopností Alojza Hlinu. Veď ako sa píše v Prísloviach: „Pri každej drine býva zisk, ale kde sú len reči, tam je nedostatok.“