Starí ľudia vravia, že divoká jazda komunistov sa skončila po tom, ako sa do všetkých dôležitých funkcií dostali hlupáci a keď už nebolo z čoho rozdávať. Pánbohvie, či je to pravda, ale osobne mám o osud našej mladej republiky obavu. A zdá sa, že nie som sám – všetko, čo má nohy, rozum a mladosť, volí radšej cudzinu, než by spájalo svoj vlastný život s nepoučiteľným domovom, kde sa veci občas aj daria, ale trvá to príšerne dlho a už je to zastarané.
Vieme, že um a úrady sa u nás nemusia a že moderná elektronizácia sa končí skôr trestnými oznámeniami ako zjednodušovaním života. Tušíme, že v našej spoločnosti prežíva Stalinovo „preveruj tých, ktorým dôveruješ“. Napriek tomu je realita silnejšia – pozrite si požiadavky jedného ministerstva na obecné a krajské organizácie pre udelenie dotácie rádovo tisícov eur a uvažujte o facke efektívnosti centrálnej vlády a vnútenej neefektívnosti zvyšku spoločnosti.
Organizácia potrebuje originály alebo kópie dokumentov nie starších ako tri mesiace (skrátene): 1. potvrdenie daňového úradu, 2. potvrdenie inšpektorátu práce, 3. potvrdenie Sociálnej poisťovne, 4. potvrdenie všetkých zdravotných poisťovní – potvrdenie musí byť zo všetkých zdravotných poisťovní bez ohľadu na to, v ktorej z nich sú zamestnanci žiadateľa poistení, 5. potvrdenie od zriaďovateľa preukazujúce právnu subjektivitu organizácie, 6. zriaďovateľskú listinu organizácie, 7. doklad, ktorý identifikuje štatutárneho zástupcu žiadateľa a čestné vyhlásenie štatutárneho zástupcu žiadateľa o tom, že jeho funkcia štatutárneho zástupcu trvá, a 8. doklad o zriadení bežného účtu žiadateľa.
Všade na svete sa stáva, že niekto vymyslí hlúposť, ale nie všade sa stáva, že mu na ňu skočí celá spoločnosť, ktorá potom diskutuje, hľadá riešenia, nenachádza ich a nakoniec poslušne vypĺňa žiadosti, zháňa potvrdenia a predkladá overené kópie, a na druhej strane ich kontroluje, archivuje, a robí to dlhé mesiace a nikomu neostáva dostatok času na skúmanie samotného zmyslu celej aktivity, ktorou by mal byť konkrétny výsledok dosiahnutý čo najefektívnejším spôsobom. A medzitým vonku vymýšľajú stále nové technológie a postupy.
Ťažko sa potom čudovať, že taký Michal Kravčík, bývalý výskumník Slovenskej akadémie vied, zbiera ocenenia vo svete, ale na jeho jednoduché vodozádržné (a protipovodňové) opatrenia realizované prírode blízkymi opatreniami sa u nás nenájde podpora, lebo sú príliš lacné a nemajú kmotra. Ťažko mať za zlé mladým, ak uprednostňujú síce ťažký, ale pokojnejší život v zahraničí, než by ho míňali na nezmyselné boje doma. Aby ako starí ľudia nezistili, že po nich ostalo hlavne veľa vyplnených žiadostí a tlačív, originálov alebo overených kópií.
Všade na svete sa stáva, že niekto vymyslí hlúposť, ale nie všade sa stáva, že mu na ňu skočí celá spoločnosť.