Britská hudobná legenda The Beatles spieva v jednom zo svojich hitov o ceste plnej záhad, na ktorej je spokojnosť zaručená. V kontexte brexitu a množstva pretrvávajúcich otvorených otázok spojených s odchodom Britov z Európskej únie môže väčšina obyvateľov pravdepodobne súhlasiť iba s tou prvou časťou úryvku piesne.
Presne o sedem mesiacov, 30. marca 2019, už Veľká Británia nebude po 46 rokoch členským štátom Únie. Optimizmus Britov a sny o „naozaj veľkej Británii“ striedajú obavy, že tento rozchod nebude pre obyvateľov zďaleka taký výhodný, ako sľubovali transparenty a populisti pred referendom. A tak sme svedkami toho, ako niektorí britskí podnikatelia, aj v snahe zachrániť svoj biznis, podporujú kampane za opätovné referendum o (ne)zotrvaní v Únii, zatiaľ čo najbohatší muž krajiny a jeden z najväčších zástancov brexitu Jim Ratcliffe sa pre istotu sťahuje do Monaka za uvoľnenejším daňovým režimom. S tým, že podľa neho „Británia bude mimo EÚ úspešná, no teraz je čas odísť“. Sme svedkami toho, že euroskeptický tábor „Leave“ má minimálne podľa prieskumov čoraz menej priaznivcov a viaceré kľúčové postavy brexitu z bojiska utekajú.
Pred tromi rokmi som na tomto mieste písal o tom, že populizmus nevylieči grécku dlhovú horúčku. Aj tamojší voliči už vedia svoje o tom, že sľuby sa často nestretávajú s realitou. Súčasná grécka vláda, ktorá krajinu v uplynulých rokoch previedla úspornou drámou, je ukážkovým príkladom populizmu, ktorý tvrdo narazil na realitu. Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa sľubovala množstvo ústupkov a menej škrtov. Gréci uverili, že jeho vtedajší nekonvenčný minister financií na motorke na svojom turné po Európe dohodne nižšie úroky na gréckom dlhu, zastaví pokles ich životnej úrovne. Že im v peňaženkách napriek všetkému zostane aj naďalej euro, a nie zdevalvovaná verzia drachmy.
Dnes, po ôsmich rokoch, európski politici oslavujú vystúpenie Grécka zo záchranného mechanizmu. Grékov to napriek lacným sľubom populistov stálo veľa, je však ťažké veriť, že táto drahá skúsenosť výrazne zmení fungovanie štátu. S úrovňou dlhu 180 percent HDP zostáva lídrom rebríčka najzadlženejších krajín eurozóny, no vďaka ústretovému odkladu splátok dlhov na rok 2033 bude krajine mimoriadne nápomocná inflácia. Eurozóna to ustála, i keď grécka kríza zasiahla viaceré politické scény. A významne pomohla živiť euroskeptické a populistické nálady naprieč celým starým kontinentom.