Naša politická reprezentácia veľmi túži vyberať si, kto na Slovensko smie alebo nesmie prísť. To je oprávnený cieľ. Rovnaký cieľ však majú aj ostatné krajiny.
Ak by aj ústavná väčšina v Národnej rade odhlasovala vlastnú víziu, ako sa vysporiadať s dôsledkami masovej migrácie (čo nespravila), bude musieť nový minister zahraničia ísť – či už do Marrákeša alebo do hlavných miest všetkých relevantných krajín – presviedčať partnerov o tom, že to vieme lepšie ako nejaká OSN.
Lenže ak budú príslušní členovia vlády podávať demisie zakaždým, keď sa nájde dostatočný počet nespokojných poslancov, ďaleko sa neposunieme.
Desiatky tisícov pracovníkov zo zahraničia dnes stoja po našich bokoch a spolu s nami tlačia túto ekonomiku. Keby existovalo čosi ako relevantný slovenský akciový index, otváral by po demisii Lajčáka so stratami.