Kultúra demokratického korporativizmu je založená na myšlienke sociálneho partnerstva, ktorá vychádza z princípu, že pragmatická spolupráca a ideologický konflikt sa nevylučujú. Jednotlivé politické, spoločenské a záujmové skupiny s rozdielnymi záujmami a ideologickou orientáciou spolu vyjednávajú a snažia sa dospieť ku kompromisu. Ako píše profesor medzinárodných štúdií na Cornellovej univerzite Jeffrey Katzenstein, „politická spolupráca neustále potvrdzuje politické rozdiely“. Príkladom sú časté menšinové vlády v Škandinávii. České a slovenské menšinové vlády od Mikuláša Dzurindu k Andrejovi Babišovi sú tiež príkladom. No skôr odstrašujúcim, než pozitívnym.
Slovenská sekera
Je koniec mája 2004. Slovensko nedávno vstúpilo do Európskej únie, no druhá vláda Mikuláša Dzurindu nemá dôvod na oslavu. Po kauze „Skupinka“, ktorá stála miesto ministra vnútra Ivana Šimka, sa SDKÚ rozštiepila. Poslanci okolo Šimka a Zuzany Martinákovej, združení v platforme Slobodné fórum, odišli zo strany a vláda je tak od decembra 2003 v menšine. Minister zdravotníctva Rudolf Zajac predkladá do parlamentu šesť kľúčových zákonov, no Martináková za ne zahlasovať nechce. Hrozí, že ambiciózna reforma skončí už v prvom čítaní.
Na druhý deň odchádza Zajac z parlamentu dojatý. Balík zákonov prešiel, hoci ho Slobodné fórum nepodporilo. Za niektoré z nich hlasoval napríklad poslanec HZDS Gabriel Karlin, ktorý bol v tom ča...
Zostáva vám 85% na dočítanie.