Americká kríza na finančných a kapitálových trhoch sa začala už na jar minulého roku. Pomyselným štartom bol 12. marec 2007, keď sa objavili informácie o možnom krachu firmy poskytujúcej hypotekárne úvery New Centrury Financial Corp. Čo priviedlo ku kríze hypotekárneho financovania v USA? Odpoveď je jednoduchá. Spolu so zmenami štruktúry financovania pôžičiek sa nezmenil systém riadenia rizika.
V deväťdesiatych rokoch v USA súčasne stúpali ceny nehnuteľností a znižovali sa úrokové miery pri úveroch. To umožňovalo tým, ktorí už mali hypotéku, získať úvery na refinancovanie už existujúcej hypotéky vo veľkosti, ktorá prevyšovala sumu potrebnú na predčasné splatenie hypotéky a vyplatenie poplatku za poskytnutie úveru a jeho predčasné splatenie, ale aj na vyplatenie iných podriadených hypotekárnych úverov. Ináč povedané, peniaze, ktoré klient získal vďaka refinancovaniu navyše, použil na čokoľvek.
Podľa odhadov Federálneho rezervného systému (FED) dodatočné peniaze získané z refinancovania hypoték sa v rokoch 2000 až 2005 zvýšili z 289 na 900 mld. USD. Keď ceny nehnuteľností klesli, vznikla situácia, v ktorej dlh značne prevyšoval hodnotu nehnuteľností. Hypotéky sa v USA financovali vydávaním dvoch druhov cenných papierov -- CDO a MBO. CDO (Collateralized Debt Obligations) sú cenné papiere zabezpečené poolom (skupinou) rôznych dlhových nástrojov -- spotrebné úvery, lízingové úvery, hypotekárne úvery.
MBS (Mortage Backed Securities) sú cenné papiere zabezpečené hypotekárnym úverom alebo skupinou hypotekárnych úverov, ktoré sú istené nehnuteľnosťou. Výnosy (úročenie) a splácanie dlžnej sumy týchto cenných papierov sú odvodené od prostriedkov, ktoré sa dajú získať za objekt (nehnuteľnosť), ktorým je zabezpečený úver. Ak hodnota objektu klesne, zníži sa aj hodnota cenného papieru a výnos z neho. Ak sa prestanú splácať hypotéky, aj s týmito cennými papiermi to ide na trhu dole vodou.
Kríza hypotekárneho úverovania vznikla aj kvôli konkurencii na trhu. Čoraz viac finančných inštitúcií, a najmä sprostredkovateľov, chcelo na hypotékach zarobiť. Preto sa objavili súkromné agentúry poskytujúce hypotéky. Na kúpu nehnuteľnosti klient nepotreboval vlastné úspory vo výške 30 %, prestali sa vyžadovať potvrdenia rôzneho druhu. Okrem toho pri oceňovaní nehnuteľností banky neprihliadali na možný konflikt záujmov medzi realitnou kanceláriou a znalcom v odbore oceňovania nehnuteľností. To všetko znamenalo laxný prístup k riziku nesplatenia úverov.
Prvými obeťami krízy boli súkromné agentúry poskytujúce úvery, za nimi nasledovali investičné banky, ktoré obchodovali s cennými papiermi, potom prišli na rad inštitúcie vlastniace tieto cenné papiere -- správcovia fondov, hedgeové fondy, komerčné banky a poisťovne. Stačí vymenovať najdôležitejšie -- Merrill Lynch, Bear Stearns, American International Group, Dresdner Bank, Union Bank of Switzerland,... v zozname by sa dalo ešte dlho pokračovať.
Na trhu v USA zostali minulý týždeň len dve nezávislé investičné banky -- Goldman Sachs a Morgan Stanley, ale tie sa zmenia na "obyčajné banky" -- budú to bankové holdingy podliehajúce kontrole Fed. Od jesene 2008 bude mať teda centrum svetových financií na Wall Street v New Yorku úplne inú štruktúru.
Americký kapitálový trh pred krízou v sektore nehnuteľností prežil rad účtovných škandálov začínajúcich firmami Enron a WorldCom, pokračujúcich bankrotom audítorskej a poradenskej firmy Arthur Andersen a končiacich odsúdením štatutárov firiem či ďalších klamárov -- maklérov a analytikov. Vtedy praskla internetová bublina, dnes praská hypotekárna bublina.
Americký finančník George Soros hovorí, že to, čo sa deje dnes, je dôsledok trhového fundamentalizmu. Táto ideológia podľa neho umožňuje uveriť tomu, že trhy sú schopné samy seba regulovať. Finančný systém sa podľa neho neocitol v kríze v dôsledku vonkajších faktorov, ale sám osebe vyprovokoval straty. Za existujúcu situáciu je podľa amerického finančníka zodpovedný bývalý šéf Federálneho rezervného systém Alan Greenspan, ktorý dlhý čas udržiaval nízku úroveň úrokových sadzieb.
Treba povedať aj to, že finanční hráči mali také voľné podmienky na fungovanie, ktoré im umožnili nafukovať úverovanie do obrovských rozmerov. Nie je zdravé, keď sa úverová zaťaženosť obyvateľstva dostane do situácie, že akákoľvek menšia zmena na trhu spôsobí, že ľudia nie sú schopní splácať svoje dlhy.
Všetky problémy, tak ako aj v minulosti, ukázali, že sú nevyhnutné nové regulačné normy, ktoré sa týkajú financovania nákupu nehnuteľností. Je to preto, lebo nech sa kedykoľvek a kdekoľvek sa na trhu nehnuteľností objavila kríza v tomto sektore, skôr či neskôr sa jej vírus rozšíril v celom finančnom sektore.
Vladimír Bačišin, ekonomický poradca