Krajiny G8 sa dohodli, že do r. 2050 znížia emisie skleníkových plynov o 50 percent. Je to náročný cieľ. Emisie dnes predstavujú 7 miliárd ton uhlíka ročne a známy model R. Socolowa a W. Pacalu navrhuje emisie na 50 rokov iba zmraziť, až počas ďalších 50 rokov ich znížiť na polovicu. Krízový scenár predpokladá rast emisií na 14 miliárd ton ročne. Podľa záverov G8 treba voči súčasnému zotrvačnému vývoju ušetriť 10 - 11 miliárd ton, a tým dostať globálne otepľovanie pod kontrolu.
Rozdeľme tento objem na 10 dielov. Jeden diel sa získa znížením spotreby automobilov na polovicu, druhý zachytávaním oxidov uhlíka a ich pumpovaním pod zem, napr. do ropných ložísk. Ďalšie dva diely sa ušetria náhradou elektrární na uhlie jadrovými elektrárňami. Spolu je 15 ciest, ako eliminovať jeden diel emisií. Sú to drahé riešenia. Za pozornosť stojí, že dva diely sa dosiahnu zmenšením spotreby energie v budovách na polovicu. Treba lepšie izolácie, účinnejšie kúrenie a klimatizáciu, úspornejšie spotrebiče a osvetlenie. Investície do budov so životnosťou 100 rokov sa oplatia, je to udržateľný rozvoj, dedičstvo pre ďalšie generácie. V Nemecku je dopyt po domoch so spotrebou 30 kWh na štvorcový meter plochy. Extrémnym riešením sú domy bez spotreby komerčnej energie, vybavené solárno-termálnymi a fotovoltaickými panelmi. Pri našich cenách energie sú takéto domy výzvou, ale bez dotácií sa nepresadia. Na druhej strane, laici sa stáročia pokúšali prekonať zákony termodynamiky a skonštruovať perpetuum mobile. A ono nám v podobe domu s nulovou spotrebou energie dnes klope na dvere.
Štefan Luby je riaditeľom SAV