Presviedčam sa denne, že aj po vyše štvrťstoročí spoločensko-ekonomickej transformácie sa vo vedomí ľudí ešte stále objavujú defektné predstavy o podnikaní ako o spôsobe nahonobenia množstva peňazí a následne správania na báze finančnej sily a možnosti kúpiť či prisvojiť si čokoľvek. Môj názor na život a správanie je zásadne iný a šírim ho na základe toho, čo som v živote prežil a skúsil.
Reálne hodnoty musia vychádzať z nevyhnutnosti naplnenia základných potrieb života človeka a jeho konkrétnych aktivít v tvorbe a produkcii. To všetko úzko súvisí s vnútornými procesmi, ktoré prebiehajú v inštitúciách a produkčných podnikoch ustanovených pre ľudskú cieľavedomú činnosť. Takou je aj vytváranie potrebného podnikateľského prostredia garanciou štátu, jeho diplomacie a reálneho počínania v ekonomickej diplomacii. Žiadny, hocijako vytúžený produkt, žiadna predstava luxusu však nestojí za to, aby človek kvôli nej ničil prírodu, a tak si vopred kopal svoj hrob! Preto osobný záujem človeka by mal byť v zhode s možnosťami udržiavania potrebnej ekologickej klímy a vôbec existenčných podmienok života.
Samozrejme, že každý z nás je iný, máme odlišné túžby a želania. Ale každý chce žiť kultivovane, v primeranom dostatku. Mnohí mladí ľudia sa usilujú rozvíjať svoju odbornú spôsobilosť, svoj talent, svoje duchovno a osobné záujmy. Dobre vedia, že žiť na úrovni dosiahnutého stupňa spoločenskej kultúry a spoločenskej zodpovednosti si vyžiada usilovnosť a pevné presvedčenie.
Ak sa niekto rozhodne podnikať, musí byť cieľavedomý a konať na základe záujmov potrieb a perspektív, avšak v daných podmienkach životnej reality. Je to však možné iba v prostredí objektívne existujúcej reality, s odolávaním nemalým každodenným problémom i hrozbe použitím zbraní hromadného ničenia či sebaničenia, nedoprajnosťou a osočovaním alebo aj obyčajnou ľudskou závisťou. V tejto fáze častých katastrof aj osobných bankrotov by sme si mali konečne uvedomiť, že nie špekuláciami, nie symbolmi úspechu či inými náhradami je človek bohatší.
Všetko je daromné, ak ignorujeme výstrahy a zmeny svetového prostredia, ak svojou chamtivosťou zničíme zemeguľu a nechceme vidieť, že sme na rozhraní mimoriadne vážnych hrozieb v hmlovine názorov na budúcnosť sveta. Preto cieľom súčasnosti nemôžu byť iba osobné záujmy. Svoju energiu musíme koncentrovať na zachovanie existencie štátu, podnikov, na podporu každého, kto svojou prácou zabezpečuje sebe i svojej rodine aspoň to najnutnejšie, čo je pre bežný život potrebné. Zároveň však je nevyhnutné rozvinúť duchovno, veriť a nádejať sa v lepšiu budúcnosť.