Vzdelanie deklarovali v predvolebných programoch súčasné vládne strany ako svoju prioritu. V skutočnosti, keď dostali do rúk moc, ocitlo sa školstvo na periférii ich záujmu. Napokon, školstvo neponúka žiadne zaujímavé "zisky", v tomto rezorte čakajú na ministra vždy skôr problémy a ťažké rozhodnutia. Namiesto predvolebných sľubov -- 5 % z HDP -- za posledné dva roky nastal výrazný percentuálny pokles financií, ktoré plynú do školstva zo štátneho rozpočtu. Žiaľ, minister školstva Ján Mikolaj neprejavil záujem o viac peňazí pre školstvo bojovať, namiesto toho na školskom výbore v NR SR odkázal učiteľom, že budú musieť šetriť.
Aj ďalší predvolebný sľub -- vysokoškolské vzdelanie zadarmo -- ostal len na papieri. Realita je taká, že práve sociálne sa tváriaca vláda umožnila spoplatnenie. Je to však doslova divoké spoplatnenie, ktoré zaviedlo nespravodlivosť a krivdu. Za veľmi chybné rozhodnutie považujem aj zrušenie motivačných štipendií, ktoré sa po vysokoškolskej novele ministra Mikolaja prestali študentom na mnohých školách vyplácať. Kvôli spomínanej novele časť študentov zo sociálne slabšieho prostredia prišla dokonca aj o sociálnu podporu. Za všetkým je predovšetkým fakt, ako priznal sám minister Mikolaj, že oblasť dopravy je mu bližšia než riadenie takého náročného rezortu, akým je školstvo.
Aj preto nie je žiadnym prekvapením, že školský zákon, ktorý sa mal stať platformou reformy základných a stredných škôl, je v skutočnosti iba súborom prepísaných platných vyhlášok. Len nová moderná terminológia, nový obal ešte žiadnu reformu nedokázali urobiť. Zákon, ktorý mal otvoriť prostredie pre učiteľov, žiakov, rodičov, pre školy a lokálne komunity, aby si slobodne mohli tvoriť vzdelávacie programy ušité na mieru ich potrebám aj regionálnym podmienkam, naopak, mnohé centralizuje v rukách ministra a presne diktuje, z akých učebníc a za akých podmienok učiť. Reforma vzdelávania sa tak zredukovala na poprehadzovanie učiva, poučiek a textov. Kým v iných krajinách pri takom náročnom projekte dostali učitelia dva -- tri roky času na prípravu a zaškolenie, slovenskí učitelia majú na to dva -- tri mesiace!
Je trestuhodné, ako Ján Mikolaj premrhal šancu na reformu vzdelávania. Nikdy žiadny minister pred ním nemal takú šancu, také politické zázemie, aby mu tak jednoducho prešiel náročný školský zákon. Mikolaj nevyužil politickú klímu, nevyužil financie, ktoré prídu z eurofondov, nevyužil reformne nastavené prostredie v školstve na to, aby učiteľom rozviazal ruky na tvorivé metódy učenia a deťom dal šancu na moderné vzdelávanie.