Závratnou rýchlosťou sa blížia voľby do Európskeho parlamentu a s nimi sa oživuje komplex nezodpovedaných otázok súvisiacich s právnou úpravou volebného systému na Slovensku. Jednou z týchto otázok je aj otázka volebného moratória. Zákon o voľbách do Európskeho parlamentu určuje volebné moratórium na 48 hodín pred začiatkom volieb. V rámci volebného moratória nemožno "vysielať alebo zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách alebo koalíciách v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom v rozhlasovom a televíznom vysielaní, ako ani v hromadných informačných prostriedkoch..." V rámci volebného moratória je teda pre elektronické i printové médiá povinnosť zdržať sa konania, ktoré zákon zakazuje.
Keďže v práve platí zásada, že každá povinnosť zakotvená v zákone má mať adekvátne zakotvenú sankciu za jej porušenie, treba si položiť otázku, aké sankcie sa uplatnia a kto ich bude ukladať pri porušení zákonného zákazu elektronickými a printovými médiami. Ak porušia zákon elektronické médiá, zodpovednosť vyvodzuje Rada pre vysielanie a retransmisiu podľa § 64 zákona o vysielaní a retransmisii a ukladá niektoré z týchto sankcií: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
Z uvedeného je zrejmé, že v prípade porušenia volebného moratória elektronickými médiami platné právo jasne upravuje, kto je príslušný konať a aká sankcia sa uloží. Iná je právna situácia pri printových médiách. Dnes platný tlačový zákon nemá žiadne ustanovenia, ktoré by sankcionovali porušenie volebného moratória vo voľbách do Európskeho parlamentu printovými médiami. Podľa bývalého zákona o periodickej tlači a ostatných informačných prostriedkoch (§ 9 zákon č. 81/1966 Zb.), ak printové médiá porušili povinnosť zakotvenú v zákone, sankcie ukladalo ministerstvo kultúry, ktoré mohlo uložiť vydavateľovi pokutu od 5 000 Sk do 1 000 000 Sk.
Nový zákon o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (zákon č. 167/2008 Z. z.) takéto ustanovenia nemá, hoci platný zákon o voľbách do Európskeho parlamentu upravuje, že printové médiá majú povinnosť dodržiavať volebné moratórium. Dnes je teda taká situácia, že niet subjektu, ktorý by vyvodzoval zodpovednosť, a niet ani trestu za porušenie volebného moratória printovými médiami. Toto je jeden z ďalších závažných dôvodov pre novú komplexnú právnu úpravu celého nášho volebného práva. Žiaľ, to sa už do volieb do Európskeho parlamentu nestihne zrealizovať, preto treba zvážiť, ako postupovať a riešiť vzniknutú situáciu.
Tento problém sa už vynoril pri voľbách prezidenta. Novinári mi ako podpredsedníčke Ústrednej volebnej komisie kládli otázku, ako bude postupovať Ústredná volebná komisia po vrátení podnetov za porušenie moratória printových médií z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré dnes nie je príslušné. Moja odpoveď bola, že vyhlásením výsledkov volieb existencia Ústrednej volebnej komisie zanikla. Dnes je na stole opäť tento problém a opäť otázky novinárov. Zrejme prichádzajú do úvahy iba neprávne formy riešenia, napr. vyvodzovanie morálnej zodpovednosti za porušenie platného práva Tlačovou radou Slovenskej republiky.
Katarína Tóthová