Náš hospodársky rast si môžete vysvetliť podľa toho, či v zázraky veríte, alebo nie. Obávam sa, že zatiaľ hovoríme skôr o zázrakoch, čo ovplyvňuje aktivity nielen súčasnej opozície, ale aj koalície. A to nie je dobré.
Dnešná opozícia uverila v zázračné účinky svojich reforiem až do tej miery, že stratila ďalšiu víziu; nevedela, na aké podobne zázračné reformy sa má zamerať v budúcnosti. SDKÚ-DS nám čoskoro vo svojom novom programe ukáže, či viera v zázraky u nej pominula - ak však bude hovoriť o ďalšom znižovaní sadzby dane z príjmu a vykresľovať štátneho úradníka ako nutné zlo, tak dnešná koalícia naďalej nemá ani konkurenta, ani inšpiráciu.
Koalícia paradoxne takisto uverila v zázračné reformy, čo sa prejavilo v jej mierne nezúčastnenom prístupe k hospodárskym reformám. Hospodárstvo šliape ako hodinky, tak čo by sme sa príliš trápili - navyše, zložitosť prijatia eura je objektívne dostatočne dobrou výhovorkou na odloženie iných priorít.
Iste, netreba brať nikomu zásluhy, ale za náš súčasný rast možno vďačíme viac absencii rozumných hospodárskych politík v polovici deväťdesiatych rokov, než zázračným reformám. Slovensko bolo v roku 1998 stredoeurópskym ostrovom s nadbytkom lacnej pracovnej sily. Chýbal kapitál a podnikateľský kumšt, kým podvodníkov bolo dosť. Možno je za naším úspechom hlavne to, že následné hospodárske politiky prestali byť úplne zlé. To však ešte neznamená, že boli vynikajúce, ba ani, že na miesto podvodníkov nastúpili čestní budovatelia kapitalizmu.
Je jednoduchšie veriť na zázračné reformy, než vykázať fajčenie z reštaurácií a krčiem. Nie je problém ísť proti voličskej väčšine a sprivatizovať monopoly, zmeniť dôchodkový systém, prekopať systém sociálnej podpory, zaviesť poplatky v zdravotníctve, zmeniť poisťovne na akciovky či zakázať im zisk. Problémom je ochrániť nefajčiarsku väčšinu pred cigaretovým dymom.
Anton Marcinčinje ekonóm Svetovej banky. Článok vyjadruje jeho osobný názor