Ak si položíme otázku, za akú cenu by sa mohol ten alebo onen podnik na Slovensku predať, odpoveď by sme mali hľadať v stanovení hodnoty tohto podniku. Hodnota podniku z ekonomického pohľadu predstavuje ukazovateľ úspešnosti podniku. Ak hovoríme o hodnote, máme na mysli znalecký odhad ceny. Hodnota a cena nie sú však totožné pojmy, tak ako ohodnocovanie a oceňovanie. Oceňovanie možno chápať ako spôsob alebo postup vyjadrovania objektu oceňovania v peňažných jednotkách (cenách). Je to stanovenie ceny medzi zmluvnými stranami. Ohodnocovanie je proces stanovenia hodnoty, na základe využitia vhodných metód ohodnocovania. Ohodnocovanie podniku je proces stanovenia hodnoty podniku v peňažnom vyjadrení k určitému dátumu. Hodnota sa teda nerovná cene, je len jej najpravdepodobnejším odhadom. Hodnotu majetku podniku predstavuje znalecký odhad ceny jeho majetku ku dňu ohodnotenia, dosiahnuteľnej v bežnom obchodnom styku.
Hodnota podniku vyjadruje maximálne zhodnotenie (znehodnotenie) vkladov vlastníkov v peňažnom vyjadrení k určitému dátumu. Určovaním hodnoty sa zaoberá znalecká činnosť, ktorá sa stala nevyhnutnou súčasťou rozvoja podnikateľských aktivít. Znaleckú činnosť vykonávajú znalci zapísaní v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom musia postupovať podľa príslušnej znaleckej legislatív. Ak by sme teda chceli ohodnocovať majetok podniku v Slovenskej republike, je potrebné vychádzať z vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (492/2007 Z. z), ktorá upravuje konkrétny spôsob a metódy stanovenia hodnoty majetku. Vyhláška používa pojem všeobecná hodnota, ktorou je vlastne hodnota majetku, ku ktorej sa znalec pri ohodnocovaní dopracuje. K základným metódam stanovenia všeobecnej hodnoty podniku patria: majetková metóda, podnikateľská metóda, kombinovaná metóda, likvidačná metóda, porovnávacia metóda, prípadne iné metódy.
Majetkovou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku súčtom všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku (napr. hmotný majetok, nehmotný majetok pohľadávky a pod.) znížených o všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov (napr. záväzky z obchodného styku, úvery a pod. ), a to ku dňu ohodnotenia. Táto metóda podáva statický pohľad na hodnotu podniku, ktorá vychádza z jeho majetku a záväzkov uvedených v súvahe podniku. Metóda nezohľadňuje podnikateľský potenciál, ktorý v podniku existuje pre jeho budúcnosť. Pri ohodnocovaní touto metódou možno ako zložku majetku ohodnotiť aj goodwill, ktorý vzniká ako rozdiel medzi podnikateľskou hodnotou a majetkovou hodnotou. Goodwill ako nehmotný majetok sa však vo vykazovanom majetku podniku (súvahe) uvádza, len ak je získaný za odplatu. Majetková metóda sa používa pre právny úkon nepeňažného vkladu, predaja podniku alebo časti podniku, zvýšenia základného imania atď.
Pri použití majetkovej metódy na ohodnotenie podniku je pri jeho predaji jednoduchšie zaúčtovanie jednotlivých ohodnotených položiek majetku a záväzkov v novej spoločnosti. Do účtovníctva sa tak zaúčtujú vo všeobecnej hodnote, čím sa dosiahne ich objektívnejšie vykázanie.
Podnikateľskou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku kapitalizáciou odčerpateľných zdrojov za hodnotené časové obdobie podnikania. Podnikateľská metóda podáva dynamický pohľad na hodnotu podniku, pretože zohľadňuje výnosovosť podniku. Pri výpočte odčerpateľných zdrojov sa vychádza z podnikateľského plánu (podnikateľský plán je tvorený prevažne z položiek plánovaného výkazu ziskov a strát). Zohľadňuje teda výnosy a náklady, ktoré budú v podniku v budúcnosti vznikať. Podnikateľská metóda sa používa na podobné účely ako majetková metóda, ale aj na vybrané špecifické úlohy znalca, ako sú napr. stanovenie hodnoty investícií, vyčíslenie zmareného zisku na základe odčerpateľných zdrojov, stanovenie všeobecnej hodnoty akcií, pri fúzii dvoch ziskových podnikov atď.
V prípade ohodnotenia výnosovou metódou, nový podnik musí vychádzať z účtovnej hodnoty majetku a záväzkov v pôvodnom podniku a rozdiel medzi všeobecnou hodnotou a účtovnou hodnotou majetku a záväzkov sa zúčtuje ako oceňovací rozdiel. V tomto prípade sa do nového podniku zaúčtuje majetok a záväzky v pôvodnej účtovnej hodnote, čím nie je možné dosiahnuť ich objektívne vykázanie.
Kombinovanou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku ako vážený priemer všeobecných hodnôt podniku stanovených majetkovou a podnikateľskou metódou. Celkovú hodnotu podniku vypočítanú touto metódou do značnej miery ovplyvňujú váhy, ktoré sú pridelené jednotlivým použitým metódam. Použitie kombinovanej metódy nie je možné nadviazať na vybrané právne úkony, ale odporučiť skôr pre špecifické úlohy zadané žiadateľom znaleckého posudku, napr. pre stanovenie všeobecnej hodnoty finančných investícií atď.
Použitím kombinovanej metódy (v literatúre označovanej aj ako korigovaná výnosová metóda) by sa mali odstrániť určité nedostatky majetkovej metódy, a to predovšetkým rozdielny význam jej použitia v rôznych odvetviach. Konkrétnym príkladom sú investične nenáročné odvetvia, v ktorých je význam použitia majetkovej metódy veľmi malý. Túto metódu znalec nemôže použiť v prípade stanovenia všeobecnej hodnoty akcií na účely zistenia primeranej hodnoty protiplnenia podľa zákona o cenných papieroch (squeeze out).
Likvidačnou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku pri zrušení právnickej osoby, ktoré je spojené s likvidáciou, ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku pri zohľadnení všeobecnej hodnoty cudzích zdrojov a nákladov na likvidáciu alebo pri skončení činnosti podnikateľa konkurzom ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku objektivizovaný koeficientom speňažiteľnosti.
Porovnávacou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku zohľadnením vybraných spoločných kritérií súboru porovnateľných podnikov s využitím transakčného prístupu, vzorového prístupu alebo burzového prístupu. Porovnávaciu metódu nie je možné použiť na stanovenie všeobecnej hodnoty podniku ako celku alebo časti podniku v trhových podmienkach Slovenskej republiky
Výber vhodnej metódy pri ohodnocovaní podniku je plne v kompetencii znalca, výber metódy nepriamo určuje vyhláška iba v prípade skončenia podnikateľskej činnosti konkurzom a v prípade skončenia podnikateľskej činnosti likvidáciou. Znalec, ktorý vyberá metódu ohodnoteniam berie do úvahy okrem iného právny úkon (účel znaleckého posudku); fázu životného cyklu podniku, ak je objektom ohodnotenia podnik alebo časť podniku; kvalitatívnu a obsahovú úroveň podkladov nevyhnutných na znalecké posúdenie
Vo svetovej praxi sa najčastejšie používa podnikateľská metóda, založená na výnosovom princípe.