Prejavenie inakosti prevažná časť maďarskej verejnosti nie je ochotná akceptovať. Spolužitie s menšinou je ešte ochotná tolerovať, pokiaľ tá nepodčiarkuje, že je menšinou. Pokiaľ nie je hrdá na to, že je menšinou. Tieto vety vyslovil riaditeľ Sociologického ústavu Maďarskej akadémie vied Pál Tamás v relácii maďarskej verejnoprávnej televízie Az Este (Večer) dňa 8. júla. Komentoval v nej udalosti posledného víkendu v Budapešti, keď radikálne skupiny zaútočili na účastníkov pochodu gejov a lesieb.
Názory verejnosti na spomínané udalosti skúmala agentúra Szonda Ipszosz. Podľa jej prieskumu len 21 % opýtaných napadnutie účastníkov pochodu jednoznačne odsúdilo. 38 % prisúdilo vinu samotným gejom a lesbám ("nemali sa tak vyzývavo správať") a ďalších 41 % buď nechcelo, alebo nevedelo zaujať jednoznačný postoj. Charakteristika vzťahu maďarskej verejnosti k inakosti sa nijako zásadne nelíši od situácie v iných krajinách bývalého socialistického tábora.
Veď ani na Slovensku národnostné menšiny, homosexuáli, mohamedáni v zásade nikomu neprekážajú. Len nech preboha príliš svoju identitu nezdôrazňujú, nech si ju pestujú v uzavretom kruhu a hlavne: nech sa nedožadujú inštitucionálnych záruk jej rozvoja. Potom ich budeme mať radi. Tak ako v Maďarsku. Či v Poľsku alebo v Rumunsku či na Ukrajine. Cesta k multikultúrnej spoločnosti (ku ktorej sa mimochodom aj naša vláda vo svojom programovom vyhlásení hlási) v našich končinách bude ešte dlhá.
Kálmán Petőcz, bývalý veľvyslanec pri OSN v Ženeve