Zákonník práce a celkovo pracovné právo pracovné miesta netvoria, ale môžu ich vznik obmedziť, ak sú nastavené príliš tuho. Efekty dobrého pracovného práva možno pozorovať najmä v období rýchleho hospodárskeho rastu - vtedy motivujú zamestnávateľov vytvoriť toľko zamestnanosti, koľko len vládzu, namiesto toho, aby zvýšený dopyt riešili inými nástrojmi. Mohlo by sa teda zdať, že riešiť v kríze Zákonník práce je zbytočné a bolo by vhodnejšie sa k nemu vrátiť v okamihu, keď začne slovenská ekonomika opäť stúpať. Nie je to však úplne tak - z politických aj ekonomických dôvodov.
Politická logika je zrejmá. V ťažkých časoch sú voliči aj ich zástupcovia naklonenejší zmenám, ktoré môžu pracovné miesta zachrániť alebo pomôcť tvorbe ďalších. Urobiť zmeny v Zákonníku práce práve dnes má však aj ekonomickú logiku, a to z dvoch dôvodov. Prvým, ktorý politici často zdôrazňujú, je umožniť flexibilnejšie organizovať výrobný proces a zabrániť tak prepúšťaniu vo firmách postihnutých hospodárskym cyklom (alebo ho aspoň obmedziť). Ide o chvályhodné snahy, ale štatistiky ukazujú, že zásadný problém slovenského trhu práce je v tom, že sa takmer zastavilo najímanie nových pracovníkov.
Prijímanie zamestnancov obmedzili alebo zastavili aj zdravé, rastúce firmy, a to z jednoduchého dôvodu - na Slovensku, v Európe a na celom svete vládne absolútna neistota ohľadne ďalšieho vývoja a ani úspešné firmy nevedia, či prostredie okolo nich nebude také zlé, že ich prinúti podnikanie obmedziť. Za týchto okolností mnohé firmy radšej čakajú a obetujú aj výhody rastu, aby sa vyhli riziku budúceho drahého a ťažkého prepúšťania. Preto okrem opatrení zameraných na pomoc pri zachovaní terajších miest je dôležitejšie prijímať kroky, ktoré znižujú strach z naberania nových pracovníkov.
Aké konkrétne zmeny by pomohli v oboch smeroch? Spružnenie organizácie pracovného času a zníženie nákladnosti zamestnávania. Do prvej skupiny patrí napríklad liberalizácia termínovaných úväzkov, ktoré novela z roku 2007 zbytočne zviazala, ako aj spružnenie možnej organizácie pracovného času. Flexikonto schválené parlamentom tento týždeň je dobrý krok uvedeným smerom, ale bolo šité na mieru konkrétnym podnikom.
Nákladnosť zamestnania sa dá znížiť napríklad zrušením súbehu mzdy a odstupného pri ukončení zamestnania, ale najmä zrušením minimálnych mzdových nárokov. Politici aj médiá sa často pozerajú iba na minimálnu mzdu a zabúdajú, že vďaka nenápadnému ustanoveniu v Zákonníku práce o týchto nárokoch môže táto byť pre vybrané skupiny zamestnancov aj dvojnásobne vyššia.
Pracovné právo krízu nevyrieši, treba však urobiť všetko pre to, aby prispelo k jej rýchlejšiemu a menej bolestivému prekonaniu.
| Bio Beblavý Je absolventom University of St. Andrews (V. Británia). Pracoval v think-tanku INEKO, v rokoch 2002 -- 2006 bol štátnym tajomníkom ministerstva práce. Je spoluautorom sociálnych reforiem. Podieľa sa na poradenskej činnosti spoločného tímu OSN, Svetovej banky a OECD v Arménsku, Chorvátsku, Gruzínsku, Kazachstane a Kosove. Je predsedom Správnej rady Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). |