Konzorcium podnikov Slovnaft a ČEZ chce v Bratislave postaviť elektráreň, ktorá je založená na paroplynovom cykle. Technológia paroplynového cyklu umožňuje spaľovanie zemného plynu a premenu energií s energetickou účinnosťou, ktorá je najvyššou v elektrárňach spaľujúcich fosílne palivá. Účinnosť celého cyklu významne zvyšuje vyvedenie tepelného výkonu pre priemyselné účely a vykurovanie. Dnešné spaľovacie turbíny pracujú s účinnosťou, ktorá u špičkových zariadení presahuje 40%, pri zabezpečení odberu tepla dosahuje celý cyklus účinnosť až 90%.
Vo všeobecnosti sa paroplynový cyklus považuje za jednu z najčistejších foriem výroby elektriny, jeho výstavba v Bratislave vyvoláva jeden veľký otáznik. Výstavba v širšom centre Bratislavy medzi Podunajskými Biskupicami a Petržalkou nie je z hľadiska záťaže životného prostredia vôbec logické.
Nový závod podnikov Slovnaft a ČEZ, ktorý by mal byť čiastočne paroplynom, má mať efektívnosť približne 50%. Môže byť ročne v prevádzke relatívne dlho. Podľa odhadov je to od 5000 do 6000 hodín. Znamená to, že emisie oxidu uhličitého (CO2) by sa mali pohybovať v rozmedzí 1 600 000 ton až 2 000 000 ton ročne. Bratislavčanom želám ľahký dych. Nečudo, že sa ako kobylky sťahujú preč z mesta a dochádzajú do mesta len za prácou, či nákupmi.
Znamená to, že nový podnik má vyrásť v oblasti, ktorá už je aj tak pod veľkou environmentálnou záťažou miestneho priemyslu. V Bratislave sú podniky Slovnaft a Istrochem. Máme tu už fungujúci paroplynový cyklus, ktorý tiež chŕli oxid uhličitý. Nemalú záťaž predstavuje aj existujúca dopravná infraštruktúra a diaľnica prechádzajúca intravilánom mesta..
Sú aj ďalšie fakty, ktoré nelichotia projektu. Cieľom každej vlády je zvyšovať zamestnanosť. Nový paroplynový cyklus bude fungovať v automatizovanom režime. V podstate nevytvorí žiadne pracovné miesta.
Elektrina bude určená pre potreby Slovnaftu a prebytok výroby sa bude pravdepodobne predávať do Maďarska, kde je vyššia cena elektrickej energie ako na Slovensku. Navyše, zvýši sa energetická závislosť od dovozu ruského zemného plynu a pravdepodobne aj cena zemného plynu vzhľadom na dodávky určené pre Slovensko.
Je veľmi pravdepodobné, že zámer postaviť 800 MW je zámerne predimenzovaný. V Európe je málo CCGT (paroplynová turbína s kombinovaným cyklom) s takým veľkým výkonom. Možno sa výkon turbíny pri "negociáciách" s MŽP a obyvateľstvom "ústretovo" zníži na 600 alebo 400 MW... Nechajme sa prekvapiť.
Ak by sa nový výrobný podnik v oblasti energetiky postaví, pôjde o zhoršenie kvality životného prostredia v Bratislave a blízkom okolí. Už dnes to nemá životné prostredie v hlavnom meste na ružiach ustlané.
V súvislosti s výstavbou novej paroplynovej elektrárne v Bratislave je podozrivo ticho. Mlčí najmä Ministerstvo životného prostredia SR, ale aj magistrát hlavného mesta. Od hlavných ochrancov žitného prostredia ako sú Greenpeace, Deti Zeme, alebo nebodaj Energia 2000 nebolo počuť ani len slova. Možno sú niečím, alebo niekým motivovaní, alebo radi dýchajú kysličník uhličitý. Ostáva si ešte spomenúť na to, že niektoré lobistické skupiny z Horehronia blízke súčasnej vláde kedysi vehementne podporovali ČEZ v privatizácii Slovenských elektrárni. S ČEZ koketovali mnohí, ktorí majú dnes verejné funkcie. Dnes na vývoz elektriny uvalili vývoznú prirážku, ktorej dali pre istotu iný názov. Zostáva sa opýtať v koho prospech je poplatok 10 EUR za 1 megawatt vyvezenej elektrickej energie. Keď sa dostavia podnik firiem ČEZ -- Slovnaft, určite ju ministerstvo hospodárstva zruší.
Igor Kňazovický, publicita