Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková pred mesiacom prvýkrát hovorila, že vláda si potrebuje novelou ústavného zákona o bezpečnosti štátu rozšíriť možnosti.
Už vtedy sme v komentári nabádali občanov, aby sa mali v takejto situácii vždy na pozore. Parlament rokovanie o návrhu napokon prerušil, pretože prítomných bolo málo koaličných poslancov.
Je to iba odklad, veď koalícia disponuje ústavnou väčšinou, no najlepšie by bolo, keby novelu v tejto podobe neschválili vôbec.
Krízová ústava
Na prvý pohľad to vyzerá, že sme v novembri kuvikali zbytočne. Vláda by podľa návrhu mohla núdzový stav predĺžiť len o 40 dní a potrebovala by následné potvrdenie parlamentu. Poslanec Ondrej Dostál si posilnenie parlamentnej kontroly pochvaľuje a tvrdí, že diskusia o núdzovom stave bude transparentnejšia a odbornejšia. Rozhodnutie o predĺžení núdzového stavu navyše bude môcť preskúmať Ústavný súd.
Pri bližšom pohľade však zistíme, že obozretnosť bola namieste. Ústavné poistky sú dôležité, no ak sa sústredíme len na ne, prehliadneme očividné nedostatky návrhu. Ako píše docent Ján Škrobák, zákon o bezpečnosti štátu je druhým najdôležitejším ústavným zákonom hneď po Ústave. Sám je akousi „krízovou ústavou“.
Nejde o jeho prvú novelu, no až táto prináša meritórne zmeny. Menia sa ňou podmienky vyhlásenia núdzového stavu a rozsah základných práv a slobôd, ktoré počas neho možno obmedziť. Napriek tomu však neprešla pripomienkovaním a parlament o nej rokoval v...
Zostáva vám 85% na dočítanie.