Minulý týždeň prezident podpísal novelu zákona o minimálnej mzde. Zavŕšil sa tak krátky proces, v ktorom vláda v skrátenom legislatívnom konaní navrhla a parlament -- hlasmi nielen koaličných, ale aj opozičných poslancov -- schválil opätovný návrat rozhodovania o zvyšovaní minimálnej mzdy do rúk vlády. Tej sa podarilo týmto jedným smutným počinom streliť si tri góly do vlastnej brány.
Vlastný gól tripartitný
Súčasná vláda od svojho vzniku verbálne deklaruje veľký význam, ktorý pripisuje sociálnemu dialógu. Ten mal byť zvýraznený aj skutočnosťou, že o fungovaní tripartity bol prijatý špeciálny zákon o trojstranných konzultáciách. V praxi však tripartita nikdy nefungovala horšie než v posledných dvoch rokoch. A korunu všetkému nasadila práve novela zákona o minimálnej mzde.
Jedným z mála pozitívnych výsledkov sociálneho dialógu nepochybne bola minuloročná dohoda zamestnávateľov a odborov o mechanizme zvyšovania minimálnej mzdy, ktorú akceptovala aj vláda a schválil parlament. V prípade nedohody sociálnych partnerov mechanizmus zabezpečoval automatické zvýšenie minimálnej mzdy rovnakým tempom, akým v predchádzajúcom roku rástla priemerná mzda. Už to bol veľký ústupok zo strany zamestnávateľov, ktorí mali a stále majú relevantné argumenty pre úplné zrušenie inštitútu minimálnej mzdy.
Vláda ani nie po roku prestala rešpektovať kompromis, s ktorým pred rokom sama súhlasila, a ktorý sa zrodil v dlhých a ťažkých tripartitných vyjednávaniach. Snahu zapáčiť sa voličom zbytočne a krátkozrako povýšila nad dohody sociálnych partnerov v tripartite. Tým bezprecedentným spôsobom zdevalvovala význam sociálneho dialógu. Načo viesť dialóg, keď sa nerešpektujú v ňom dosiahnuté kompromisy? Načo strácať čas vyjednávaním s ministerkou práce, keď si jej pozíciu často prisvojuje predseda vlády, ktorý šmahom ruky zruší, čo vyrokovala?
Navyše, stalo sa tak v legislatívnom chvate, bez potrebných konzultácií. Princíp partnerstva a konzultácií so sociálnymi partnermi, ktoré boli v tomto prípade evidentne porušené, sú pritom v centre pozornosti Medzinárodnej organizácie práce, teda organizácie, ktorou sa vláda zvykne často oháňať.
Vláda teda zaznamenala krátkodobé víťazstvo, pretože si presadila svoje, ale dlhodobo tým vážne poškodila sociálny dialóg. To by si mali uvedomiť aj odborárski bosovia, ktorí celému manévru výdatne sekundovali.
Vlastný gól makroekonomický
Výpočet škôd sa však samotným sociálnym dialógom nekončí. Zvyšovanie minimálnej mzdy rýchlejším tempom než je zvyšovanie priemernej mzdy bude mať aj závažné makroekonomické dôsledky. Minimálna mzda nie je len o dvoch percentách zamestnancov, ktorí ju poberajú, ale priamo či nepriamo sa dotýka všetkých. Zvýšenie minimálnej mzdy vyvoláva tlak na zvyšovanie všetkých miezd v celej ekonomike. A prípadné prirýchle zvyšovanie miezd je nočnou morou pre Národnú banku Slovenska, pretože je jedným z hlavných faktorov, ktorý môže prispieť k roztáčaniu kolies inflácie. Práve obavou z inflácie vláda zdôvodňovala prijímanie takých -- pre ekonomiku vyslovene zlých -- opatrení, akými sú možnosť cenovej regulácie prakticky všetkého a tresty väzenia od 6 mesiacov do 3 rokov za tzv. neodôvodnené zvyšovanie cien.
S veľkou pompou podpisovaná Deklarácia spoločenskej zhody o prijatí eura tak dostáva najväčší úder pod pás paradoxne práve od vládnej strany. Tá sa totiž zaviazala k fiškálnej zodpovednosti, s ktorou je očakávané zvyšovanie minimálnej mzdy v príkrom protiklade.
Ak bude mať Slovensko problém plniť inflačné kritérium, nebude to kvôli nejakému chudákovi obchodníkovi, ktorý by zdvojnásobil cenu rožkov, ale hlavných vinníkov bude treba hľadať na Úrade vlády a v odborových centrálach.
Vlastný gól mikroekonomický
Uvedené makroekonomické efekty zvyšovania minimálnej mzdy pochopiteľne skomplikujú situáciu aj slovenským podnikateľom a podnikom. Jedným z argumentov na podporu razantnejšieho zvýšenia minimálnej mzdy boli dobré výsledky slovenskej ekonomiky z posledných rokov.
Lenže slovenské podnikateľské subjekty nefungujú vo vzduchoprázdne. Argumentovať minulosťou nestačí. Treba vidieť výrazné spomalenie svetovej ekonomiky, ktoré sa zrejme prejaví aj na spomalení rastu slovenskej ekonomiky. Ak zahraniční odberatelia v dôsledku nepriaznivej globálnej situácie zredukujú ich objednávky, budú slovenské podniky potrebovať pružne zareagovať a znižovať náklady. V očakávaní tejto situácie je vyložene nezodpovedné navrhovať rýchlejší rast minimálnej mzdy, pretože toto opatrenie podnikom náklady, naopak, zvyšuje.
Schválená novela zákona o minimálnej mzde tak ešte výraznejšie oslabuje schopnosť slovenskej podnikovej sféry adaptovať sa na kritický vývoj vo svete, čím sa znižuje jej konkurencieschopnosť. A tá znamená ich nižšie zisky. Nižšie zisky znamenajú nižšie dane. Nižšie dane zasa znamenajú nižšie príjmy do štátneho rozpočtu, teda aj nižšie verejné výdavky. Kruh sa tak uzatvára a bumerang sa vracia späť na miesto, odkiaľ bol vyslaný.
Ján Oravec, Prezident Združenia podnikateľov Slovenska