Terajší spoločenský systém je predovšetkým produktom nových ekonomických vzťahov. Určite aj výsledkom bezprecedentného rozvoja vedy a techniky. A z toho plynúcimi, čoraz rastúcimi nárokmi na vzdelávanie. Rýchlejšie sa menia spoločenské väzby. Ovplyvňujú život ľudí. Z času na čas znepokojujúcim spôsobom. Určite tiež kreatívnym smerom. Hospodárske zmeny istotne urýchľujú túto transformáciu. Naopak, spoločenské pohyby majú významný vplyv na ekonomiku.
Zdá sa, že súčasnému vývoju miestami chýba logika, hlbší intelektuálny zmysel, vzdelanostná a kultúrna podstata. Ich absenciu často prekrývajú byrokratické procesy alebo prehnane zanietená rétorika. Popri historicky zdôvodniteľnom demokratickom deficite sa tieto nedostatky prejavujú v kultúre a úrovni vzdelania ľudí. Obidve nedokonalosti úzko súvisia. Skutočné univerzity sú pritom neobyčajne vhodnou arénou na postupnú elimináciu tejto disharmónie.
Univerzity v súčasnosti majú oveľa širšie poslanie. Okrem tradičných aktivít vo vzdelávaní a výučbe, novodobé vzdelávacie systémy musia byť dnes omnoho viac previazané so spoločnosťou. Podstatne ovplyvňujú spoločenské pohyby, kultúrny a politický život. Tieto nové vzájomné väzby sú zložitejšie. Menej transparentné a istotne nie bez problémov. Dobré školy dnes ešte stále produkujú vynikajúcich odborníkov, ako aj absolventov v odboroch, ktoré v minulosti by nikdy nezískali štatút vysokoškolského štúdia. Prejavuje sa tým väčšia rôznorodosť kvalifikácie, motivovaná potrebami znalostnej ekonomiky. Mení sa postavenie niekedy špičkového základného výskumu, aj na medzinárodnej úrovni. Prevláda voľnejšia, otvorenejšia a neohraničená produkcia poznatkov a nových technológií, motivovaná súčasnou priemyselnou praxou. Participuje tu oveľa viac aktérov, nielen primárni tvorcovia. Atraktívne výsledky výskumu vznikajú blízko priemyselnej praxe. Ani základný výskum sa už nerealizuje iba v akademickom prostredí. Produkty sa bezprostredne transferujú do výroby s nezastupiteľnou spätnou väzbou.
Intenzívnejšia tvorba výstupov z výskumu robí neprehľadným jeho pohodlnú a zaužívanú kategorizáciu na základný alebo aplikovaný. V širšom zmysle je ho dokonca ťažšie odlíšiť od vývoja a inovácií.
Okrem toho znalostná ekonomika nie je až takým novým fenoménom, za aký sa zvyčajne pokladá. Veď poznatky všetkého druhu aj v minulosti zohrávali dôležitú úlohu vo vývoji spoločnosti. Novinkou je však explózia najmä technických poznatkov a inovácií, ale aj ich nedlhá životnosť. Navyše ich produkcia nielen v akademickom prostredí, ale dnes preukázateľne tiež v priemyselnej praxi. Úspešné firmy uplatňujú nové riešenia, navyše generujú inovované technológie a investujú do vývoja. Venujú potrebnú pozornosť kvalifikácii zamestnancov. Pružne menia svoju organizačnú štruktúru. V spoločnosti založenej na vedomostiach sa už ani nateraz sebavedomo identifikované, údajne vraj dedične najlepšie univerzity nemôžu pokladať za privilegovaného aktéra vo vede a vzdelaní, skôr za dôležitejšieho partnera v kooperácii s progresívnymi pracoviskami z praxe.
Akademické prostredie už prestalo byť výsadným miestom špičkového výskumu a vzdelávania. Proces produkcie poznatkov nakoniec nie je lineárny, skôr sa stáva reflexívnym. Špičkový výskum je dnes už ťažko vymedziť. Kvantifikácia kvality vzdelávania je takisto problematická. Propagované "ligové tabuľky" univerzít sú zväčša od vrcholu zoradené skôr podľa excelentnosti niekdajšieho základného výskumu. Vzdelávacie aspekty sú sekundárne. No dynamika znalostnej ekonomiky potrebuje niečo iné. Nie iba túto, dnes ešte propagovanú hierarchiu.
Kategorizáciu vysokoškolských vzdelávacích inštitúcií okrem toho komplikujú ďalšie faktory. Elitné univerzity dotované výlučne štátom sú nesmierne finančne náročné. Zdá sa, že na Slovensku si ich môžeme dovoliť vytvoriť šesť. Alebo možno až osem. Avšak aspoň dvojnásobok prezentuje ambície zaradiť sa do tejto kategórie. Viaceré z nich dokladujú špičkové výsledky v definovanom odbore, akceptované aj nedávnou medzinárodnou evalváciou komisiou Európskej asociácie univerzít. Ich záber je však príliš široký a určite nie vo všetkých aktivitách vyhovujúci.
Nie iba u nás štát už nestačí pokrývať potreby škôl. Zreteľne preto obmedzuje svoje regulačné zásahy. Financovanie z viac zdrojov predstavuje hlavnú súčasnú systémovú zmenu. Aj z aspektu skvalitňovania činnosti, štátna administratíva infiltruje do riadenia škôl skôr podnikateľskými modelmi. Obmedzené dotácie z verejných zdrojov v súčasnosti preto prichádzajú cez kontrakty s presnejšie špecifikovanými očakávanými výstupmi. Zodpovedajúca orientácia na aktuálne potreby trhu však môže alternatívne zaistiť neporovnateľne atraktívnejší prísun investícií do vedy, výskumnej a vzdelávacej infraštruktúry. V krajnom prípade, aj v dnešnej globálnej konkurencii sformovať pre prax atraktívnu univerzitu. Dokonca s limitovanou podporou štátu. Aj pri zachovaní historických tradícií, liberalizmu a akademických hodnôt.