Môj december sa začal pracovnou cestu do Washingtonu a New Yorku. V hlavnom meste Spojených štátov som absolvoval pracovné schôdzky s vedúcimi predstaviteľmi ministerstva zahraničných vecí a vedúcim členom prechodného tímu Obamovej administratívy pre západný Balkán. Budeme potrebovať, aby predstavitelia novej americkej zahraničnej politiky boli už na jar 2009 v otázke ďalšej budúcnosti Bosny a Hercegoviny rýchlo v obraze.
V piatok 5.decembra mala Bezpečnostná rada OSN na programe pravidelnú hodnotiacu správu o Bosne a Hercegovine. Od nástupu do funkcie vysokého predstaviteľa som ju prednášal už po tretíkrát. Následná debata veľvyslancov mala hladký priebeh, doteraz najpokojnejší. Jednak bolo odrazom nedávneho stlmenia napätia v oblasti západného Balkánu na relácii západné veľmoci - Moskva. Zároveň som mal dojem, že členovia Bezpečnostnej rady vnímajú, že sa nám darí držať situáciu pod kontrolou a získali sme si ich plnú dôveru. Vlani o tomto čase boli vážne obavy, že Bosna sa po vyhlásení nezávislosti Kosova nevyhne veľkým otrasom, čo sa nepotvrdilo. Bezpečnostná situácia v postkonfliktnej krajine aj naďalej zostáva stabilná.
V hodnotiacom prejave v BR OSN som konštatoval, že hoci počas roka došlo k zjavnému pokroku v euro-atlantickej integračnej agende (podpis Stabilizačnej a asociačnej dohody s EÚ, začiatok intenzívneho dialógu o členstve v NATO), základne problémy v Bosne a Hercegovine zostávajú tie isté. Vnútorná situácia je naďalej problematická pre nedostatok porozumenia zo strany politikov. Musia začať ťahať káru jedným smerom a uvedomiť si, že ide o jeden štát a všetci tu budú buď spoločne šťastní, alebo spoločne nešťastní.
Na tomto pozadí som pochopiteľne vyzdvihol dohovor troch politických lídrov z 8. novembra ako dôkaz, že potenciál k domácemu konsenzu medzi Bošniakmi, Srbmi a Chorvátmi sa ešte nevyčerpal. Najvážnejšou výzvou je teraz pretaviť dohodu Sulejmana Tihića, Dragana Čovića a Milorada Dodika do novej legislatívy.
V krátkodobom horizonte nás zaujíma vyriešenie dvoch zostávajúcich otázok pre ukončenie medzinárodnej správy krajiny - rozdelenie štátneho majetku a konečný štatút okresu Brčko. Ak v týchto otázkach parlament BaH prijme potrebné zákony, umožní nám to na zasadnutí Rady pre implementáciu mieru koncom marca 2009 rozhodnúť o ukončení medzinárodnej správy a posilnení mandátu EÚ. Z medzinárodno-právneho hľadiska by to pre Bosnu a Hercegovinu bola najvýznamnejšia udalosť od daytonskej mierovej dohody. Uvedomujem si obrovskú zodpovednosť, tento krok sa odvíja od môjho odporúčania. Celý ďalší vývoj sa bude hodnotiť cez prizmu správnosti a načasovania tohto rozhodnutia. Tento proces nechcem ani unáhliť, aby sa potom nezvrátili dosiahnuté výsledky v procese bosnianskeho state-building, ani to spomaliť, aby sme slúžili ako alibi tej časti politikov, ktorí sa vyhýbajú vlastnej zodpovednosti za spravovanie štátu.
V pondelok 8. decembra na sarajevskom letisku pristál špeciál so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom a ministrom obrany Jaroslavom Baškom. Po zastávke v Kosove prišli hodín navštíviť slovenských vojakov v misii EUFOR - ALTHEA, kde celkovo nasadených 40 Slovákov. Hoci mali nabitý program, z vojenskej základne Butmir merali cestu do centra mesta a prišli navštiviť Úrad vysokého predstaviteľa, na čele ktorého stojí Slovák. Bol som hrdý, že na pôde tohto úradu možem prijať prezidenta svojej krajiny. V tomto duchu sa nieslo aj naše krátke stretnutie, bolo viac ľudské a predvianočné ako politické. Podpora z domu môže mať rôzne prejavy a návšteva hlavy štátu v sídle môjho úradu bola rozhodne jedným z najpríjemnejších.
Miroslav Lajčák je vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a zvláštny vyslanec EÚ pre Bosnu a Hercegovinu)
StoryEditor