Po prvé: ľudia majú krátku pamäť. Po druhé: lepšie je učiť sa z chýb druhých ako vlastných. Ak má niekto zlú pamäť a pritom sa nepoučí z cudzích omylov, ide o nešťastnú kombináciu. V Slovinsku v roku 2006 administratívne zasiahli do cien, aby splnili inflačné kritérium. Dnes im inflácia vystrelila k siedmim percentám. My sme inflačné kritérium splnili bez problémov. Dnešné vyhlásenia o zmrazovaní cien naznačujú, že o rok - dva inflácia nepôjde nadol, ale zoberie si príklad zo Slovinska.
Z úst premiéra Roberta Fica či ďalších členov vlády, ale už aj zástupcov obchodných reťazcov počúvame slová o zmrazení, stanovení, udržaní či nezvyšovaní cien. Za všetkými stojí euro. Ľudia ho vnímajú ako prostriedok zdražovania. Bolo to tak aj vo vyspelých západoeurópskych krajinách. Premiér sa stavia do pózy ochrancu pred zdražovaním a to najmä pri rizikových skupinách či dôchodcoch.
Potrebné je si uvedomiť, že konverzný kurz je len jeden jediný. Prepočítajú sa ním aj dnešné dôchodky rovnako ako chlieb. To znamená, že 1. januára bude chlieb stáť rovnako čo dnes, iba cenovka na tovare a peniaze v peňaženke budú vyzerať inak.
Čo sa však stane, ak sa do obehu dostane dodatočných sedem miliárd korún (232 miliónov eur) ako ochrana občanov pred eurom a zároveň sa zmrazia ceny potravín či stanovia stropy cien energií? Utrpí tým štátny rozpočet a zvýši sa inflácia. Brusel vláde odkázal, nech ceny tlmí zodpovednou fiškálnou politikou, keď už pominie vplyv posilňujúcej sa koruny. Kabinet však chce udržať ceny na uzde pomocou administratívnych zásahov. To sa vypomstí presne v momente, kedy sa uzda povolí.
Netreba zabúdať na obchodníkov. Veľké reťazce budú mať náklady na euro vo výške desiatok či stoviek miliónov korún. Raz im ich budeme ako zákazníci musieť zaplatiť. Boli by to zlí obchodníci, ktorí by si stratu nedokázali šikovne pokryť. Mimochodom, nezdá sa vám, že potraviny v poslednom čase po korunke dvoch z mesiaca na mesiac dražejú? Po eure sa už zdražovať nebude musieť tak prudko, keďže hlavnú vlnu budeme mať asi za sebou.
Ivan Szabó vedúci Finančných novín Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
| Prečítajte si aj: |
| Silný kurz je dobrý proti inflácii Výška konverzného kurzu a jej vplyv na ekonomiku zostávajú ďalej predmetom debát. „Myslím si, že kurz je prijateľný pre budúci vývoj ekonomiky, ktorá prešla vyšším stupňom reštrukturalizácie a je schopná silnejší kurz akceptovať,“ hovorí členka Predstavenstva VÚB banky Elena Kohútiková. |
| Prečítajte si aj: |
| Ľudia sa eura boja čoraz menej Vedomosti Slovákov o zavádzaní európskej meny sú čoraz lepšie. Potvrdzujú to tri prieskumy, ktoré v tomto roku uskutočnil Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade. V priebehu posledného polroka malo percento Slovákov, ktorí sú nespokojní s nedostatkom informácií, klesnúť zo 70 percent až na 28. Naša nespokojnosť predtým gradovala – od roku 2004 až po november 2007. Na druhej strane však počas týchto troch rokov postupne klesal počet tých, ktorí sa priznali k tomu, že o eure nemajú žiadne informácie. Z 18 percent v roku 2004 toto percento postupne kleslo až k tohtoročnej nule. Reklamná agentúra Creo/Young & Rubicam, ktorá je spoluzodpovedná za priebeh kampane si preto myslí, že si svoju úlohu splnila. |
| Prečítajte si aj: |
| Euro mierne zvýši dôchodky Ľudia na dôchodku by prechodom na euro nemali stratiť, práve naopak. O uľahčenie ich situácie by sa mala totiž postarať výnimka zo všeobecných pravidiel zaokrúhľovania. Vďaka nej by si mali mierne prilepšiť. Aj keď zákon o zavedení meny euro na Slovensku má jasne stanovené všeobecné matematické zaokrúhľovanie na jeden eurocent, dôchodky budú zaokrúhľované vždy smerom nahor, a nie na jeden, ale na desať eurocentov. Práve tento fakt spôsobí, že hodnota penzií porastie v priemere o päť eurocentov. Podľa hovorcu ministerstva práce Michala Stušku tak dôchodcovia nemajú dôvod na obavy z eura. |