Ekonomika každého štátu je ťahaná smerom nahor, ale aj nadol niektorou zo zložiek výpočtu HDP, akými sú spotreba domácností, štátu, kapitálových výdavkov a čistého exportu. Z dôvodu, že klesli príjmy domácností zo mzdy, úrokov z vkladov a v niektorých prípadoch aj z pasívnych príjmov, klesá domáca spotreba a menej sa investuje na realitnom trhu. Začína sa viac šetriť, čo nás prekvapuje, je polovičná výška úrokov z vkladov oproti záveru minulého roka, pričom úroky z úverov sa opatrne dvíhajú. Prečo sú úroky na vkladoch také nízke, môžeme len špekulovať, keď vieme, že do bankového sektora nalievajú niektoré národné vlády miliardy lacných peňazí a základná úroková sadzba väčšiny centrálnych bánk je nízka.
Z hľadiska ekonomických teórií nie je však logické, aby domácnosti mali vyšší sklon k úsporám, keď cena peňazí je nízka, práve naopak, sa hľadajú iné investičné príležitosti investovania dočasne voľných peňazí, k čomu v krízovom období akosi nedochádza. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že vklady predstavujú pre banku pasíva, o ktoré sa treba starať, spravovať, niečo stojí aj stopercentná ochrana vkladov a navyše je potrebné platiť dlžnícky úrok, čo veru nemotivuje dnes komerčnú banku ponúkať za vklady viac. Po vstupe do eurozóny sa znížili bankové výnosy, a tak sa hľadajú možnosti vyšších úrokových marží medzi veriteľským a dlžníckym úrokom, pričom nemôžeme ani vylúčiť, že nalievanými lacnými peniazmi daňových poplatníkov, nižšími základnými úrokovými sadzbami centrálnej banky a tiež nízkymi úrokmi na vklady všetkých účastníkov trhu, si komerčné banky postupne vyčisťujú toxickými cennými papiermi zamorené bankové súvahy.
Tiež nemôžeme vylúčiť, že nízkym zhodnotením vkladov "provokujú" občanov, aby menej šetrili a viac míňali, a tým podporovali spotrebu a tržby podnikateľov, ktorí sa čoraz častejšie dostávajú do pasce druhotnej platobnej neschopnosti, a tým aj splácania úverov. Nepredpokladáme, že komerčné banky majú dostatok voľných reálnych peňazí, pretože v tom prípade by mali klesnúť aj úroky na pôžičky; iná vec je, či sa nespoliehajú na vládu, ktorá v rámci získavania hlasov svojich voličov ponúka pre mladé rodiny rôzne úrokové bonifikácie a záruky na ich splácanie.
V období hospodárskeho rastu sa inflácia vyvíja v súlade s menovými nástrojmi centrálnej banky, pri vyššej expanzii ekonomiky sa inflácia zvyšuje a rastie aj základná úroková sadzba a opačne. V krízovom období však tento mechanizmus neplatí, čoho dôkazom je klesajúca ekonomika pri nízkych úrokoch, a tak namiesto inflácie sa stretávame s defláciou, voči ktorej sú menové nástroje centrálnej banky imúnne. Z poklesu cien sa netešia zamestnávatelia, ktorí reagujú znižovaním stavu zamestnancov, samozrejme dlžníci, ktorí sa tak stávajú veriteľmi bánk, pretože nemôžu využívať vo svoj prospech jeden z dôležitých argumentov požičiavania si peňazí, ktorým je práve inflácia. Spokojní budú sporitelia peňazí na termínových účtoch, ktorí si v závere minulého roka uložili dočasne voľné peniaze na viac rokov za 4-percentný úrok, pretože z úrokových výnosov odkrojí klesajúca inflácia menej. Ako sa s nižšou infláciou vyrovnajú dôchodcovia, ktorým sa každý rok zvyšuje dôchodok v polovičnej výške nárastu inflácie a priemerných miezd, si netrúfneme povedať.
Ak podľa ekonomických teórií je príčinou inflácie vysoká masa peňazí, tak v prípade deflácie by to malo byť opačne. Za všetkými súčasnými opačnými pohybmi ekonomických ukazovateľov treba vidieť obrovskú nerovnováhu medzi spotrebiteľským dopytom a ponukou, ako dôsledok obrovského nárastu nikým nekrytého finančného kapitálu, ktorý tak rástol rýchlejšie ako svetový obchod a ten papierovo rástol viac, ako reálne hodnoty výroby tovarov a poskytnutých služieb, čo sa muselo "fľakovať" obrovskou masou poskytnutých úverov.
Róbert Hölcz, ekonóm