Začiatkom júla sa konala v talianskej Aquille schôdza klubu najvyspelejších štátov sveta, ktorá doteraz fungovala pod názvom G8. Pôvodne pod názvom G6, potom G7 a nakoniec G8. Táto skupina najvyspelejších štátov viac než 30 rokov prijímala najdôležitejšie ekonomické rozhodnutia pre celý svet. Lídrom skupiny boli, samozrejme, Spojené štáty americké. Ekonomické rozhodnutia sa prijímali na základe európsko-amerických pravidiel.
Finančná kríza ukázala, že táto skupina už nie je schopná prijímať globálne ekonomické rozhodnutia, pretože práve ona priviedla svet do globálnej finančnej krízy. V novembri 2008 a v apríli 2009 sa stretla skupina G20 vo Washingtone a v Londýne. Okrem doterajších členov G8 sa na schôdzke zúčastnili vedúci predstavitelia ďalších štátov z Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Konečne v Aquille už zasadnutie G8 prebiehalo aj za účasti ďalšej skupiny pracovne nazvanej G5 zahŕňajúcej Čínu, Indiu, Brazíliu, Južnú Afriku a Mexiko. Skupina G5 sa na zasadnutí zúčastnila rovnoprávne s pôvodnou skupinou G8. Predstavitelia G8 od Angely Merkelovej po Baracka Obamu odôvodnili existenciu G8/G5 tým, že priznali neschopnosť G8 riešiť ekonomické problémy sveta. Formát G8/G5 neznamená iba prosté rozšírenie pôvodného klubu. Znamená aj rozšírenie európsko-amerických pravidiel o ázijské, africké a latinskoamerické.
Skôr alebo neskôr pocítime rozšírenie pravidiel aj my a dá nám to zabrať. Stretnutie v Aquille znamená koniec jednej éry v riadení svetovej ekonomiky. Pravdepodobne bude znamenať aj koniec tzv. washingtonského konsenzu, zvýhodňujúceho vyspelé krajiny pred rozvojovými a naopak začiatok zatiaľ iba debát o nahradení dolára ako svetovej rezervnej meny.
| Ján Čarnogurský (1944) advokát, bývalý premiér. Môžete očakávať texty s filozofickým, náboženským a globálnopolitickým rozmerom. Najmä ruským. |