Po koľkýkrát je už na stole téma, aby zákon o vysokých školách umožnil školám podnikať, a tak si privyrábať k svojim chudobným rozpočtom pochádzajúcim od ministerstva školstva. Téma sa diskutovala už za ministra Martina Fronca a možno aj pred ním. Tentoraz sa povolenie pre podnikanie vysokých škôl akoby stalo hlavným problémom novely vysokoškolského zákona.
Otázka je však jediná. Podnikanie môže prinášať zisk, ale môže prinášať aj stratu. Kto bude prípadnú stratu z podnikania verejnej vysokej školy znášať? Pri predchádzajúcich diskusiách o možnosti podnikania vysokých škôl zároveň jedným hlasom žiadali vysoké školy vylúčiť svoj majetok z možnosti exekúcie. To by bolo polovičné podnikanie. Ak by bol z podnikania zisk, všetko by bolo v poriadku. Ak by bola z podnikania strata, štát by mal chrániť vysokú školu tým, že by nedovolil exekúciu na jej majetok.
V súčasnosti sú vysoké školy chránené asi tak na polovicu. Väčšinu majetku, najmä budovy, získali za štátne peniaze cez štátnu pokladnicu. Tie by nepodliehali exekúcii. Ale vysoké školy majú ďalší majetok, ktorý by exekúcii podliehal. Ak by sa hospodárenie vysokých škôl skončilo so stratou, exekútori by doslova preliezli vysokú školu pri hľadaní majetku podliehajúceho exekúcii.
Netreba si robiť ilúzie ani o obchodnej spôsobilosti vysokoškolských funkcionárov. Iné je robiť vedu a iné je výsledky vedy predávať. Akademickí funkcionári, volení na určité obdobie, budú vedieť zodpovedne posúdiť obchodné riziko a podpísať dobrú zmluvu? Súkromné vysoké školy, ktoré robia verejným čoraz väčšiu konkurenciu, majú striktne oddelené vyučovanie, čiže školu vo vlastnom zmysle a podnikanie. Verejné vysoké školy by mali dostať viac peňazí zo štátneho rozpočtu a viac by si mali rozmyslieť, či naozaj chcú podnikať.
| Ján Čarnogurský (1944) advokát, bývalý premiér. Môžete očakávať texty s filozofickým, náboženským a globálnopolitickým rozmerom. Najmä ruským. |