Odpočúvajú ma! No a čo? Veď nemám čo skrývať. Takto si odpovedá väčšina slovenských občanov na mediálne opakovačky, že odpočúvanie telefonických hovorov štátnou mocou sa zneužíva. Je čistý štít pre občana zárukou bezstarostnosti a skutočne nemá občan čo skrývať? Telefonovanie, najmä mobilnou sieťou, je v súčasnosti najrozšírenejší verbálny kontakt so svetom. Čo sa z neho dá zistiť? Je toho dosť: od intímnej komunikácie medzi členmi vašej najbližšej rodiny -- čo predstavuje osobný vzťah medzi manželmi a deťmi popretkávaný láskou, pochybnosťami, žiarlivosťou, záhadným trojuholníkom, chorobou, peniazmi, dedičstvom, túžbami, alkoholom, drogami, až po denný harmonogram stereotypov. Ten nepoznaný a neznámy môže zistiť, kedy, kto a prečo vás vyvedie z rovnováhy, čím sa upokojujete, čo vás, naopak, znervózňuje, čoho sa obávate, kto a prečo je vaším obchodným partnerom, aké máte podnikateľské záujmy, aký máte tajný tromf pri ich presadzovaní, v akej ste finančnej kondícii. Pravdaže, vaše rozhovory odhalia i váš pohľad na politiku a jej aktérov, bez zábran sa k nim vyjadrujete. Sú to väčšinou veľmi osobné informácie, s ktorými sa nechodí na trh a ste radi, že ich nikto nepovolaný nepozná. Vynechal som okruh zločincov a informácií, ktoré súvisia so zločinom. To preto, že väčšinou pri legálnych odpočúvaniach, až na malé výnimky predstavujúce malé percento z celkového počtu, a o zločinoch sa pri telefonovaní ani nehovorí.
Ak by štátna moc informácie z vašich telefonátov využívala len na zákonom určený účel, potom by to nebol problém. Ak však existuje možnosť, že si niekto priamo objedná odpočúvanie vašich telefonátov, alebo má možnosť obsah takýchto hovorov si zakúpiť, či aspoň získať určitú cielenú informáciu s úmyslom túto zneužiť voči vám, a to z akýchkoľvek pohnútok, potom riziká zákonnosti celého procesu odpočúvania telefonických hovorov vrátane ich pohnútky, ale aj následného využívania získaných informácií, ich ochrany až do prípadného zničenia vás nemôže ako občana nechať bezstarostným. A to som ešte neuviedol možnosť, že "niekto" zneužije telefonický rozhovor medzi dvomi osobami, aby jeho obsah účelovo zmanipuloval a potom je len na jeho úvahe, čo s ním urobí.
Už aj v krátkej histórii Slovenska máme niekoľko "odpočúvacích" káuz, ktoré rezonovali vo verejnosti. Azda najznámejšou je rozhovor z roku 1995 o "kopaní do gúľ" vyšetrovateľom únosu prezidentovho syna v podaní riaditeľa SIS Ivana L. a ministra vnútra Ľudovíta H. Ďalšou je nezákonné odpočúvanie P. Ruska s redaktorom denníka SME, na ktorej pohorel riaditeľ SIS aj s vtedajším čakateľom na šéfa kontrarozviedky SIS. Odpočúvací systém "Diskobolos" nevydržal obsah rozhovorov a skolaboval tesne pred dohodnutým stretnutím policajného agenta s primátorom Rače Pavlom B. A tá ostatná, pri ktorej sa minister vnútra s I. viceprezidentom polície naostro hrali s "Buldogom", nie je o odpočúvaní telefonických hovorov, ale o technickom sledovaní osôb.
Jedno je však na Slovensku v súvislosti s odpočúvacími kauzami úplne jednoznačné: že nikto za nelegálne odpočúvanie alebo manipuláciu s informáciami z odpočúvania nebol doposiaľ súdne potrestaný.
Pokiaľ sa zvyšujú počty odpočúvaných osôb a ich rozhovorov v trestnom konaní, a to v súlade so zákonom, a pritom funguje zákonom určená vertikálna právomoc a zodpovednosť: vyšetrovateľ -- prokurátor -- sudca, proti tomu len ťažko niečo namietať. Takýto stav však na Slovensku nemáme a existujú faktory, ktoré z tohto trestnoprávneho dôkazného prostriedku vytvárajú vysokorizikový prostriedok priamo ohrozujúci demokratický a právny systém, ako aj základné ľudské práva a slobody.
Prvým rizikom je nízky stav a úroveň dôkazov potrebných na vydanie súhlasu sudcu s odpočúvaním telefonických hovorov a prakticky žiadna sudcovská priebežná kontrola trvania jeho dôvodov. Odpočúvanie telefonátov s konečnou platnosťou pre všetky štátne zložky (polícia, spravodajské služby) schvaľuje príslušný sudca. Z praxe viem, že najmä pre operatívne zložky súd schvaľuje odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky na základe minimálneho rozsahu dôkazov, a to ešte pochybnej kvality. Veľmi málo pritom sleduje zákonnú podmienku, že takýto zásah do občianskych práv a slobôd je možný, len ak zlyhajú iné policajné a trestnoprávne metódy. Súčasne si sudcovia možno až na výnimky, ktorú som však v praxi nezažil, neplnia povinnosť priebežnej kontroly opodstatnenosti nasadenia informačno-technických prostriedkov.
Druhým rizikom je fakt, že napriek reorganizácii Policajného zboru k 1. 1. 2004 a zlúčeniu kriminálnej a justičnej polície, čo bolo splnením požiadavky v rámci prístupových rokovaní Slovenska do Európskej únie, kriminálna služba trvalo využíva zákonné oprávnenia odpočúvania telefonických hovorov pred trestným konaním, t. j. bez zodpovedajúceho dozoru orgánov prokuratúry. Takto, bez priebežnej kontroly orgánov prokuratúry, sa na základe veľmi pochybných podkladov vykonáva dlhotrvajúca -- polročná s možnosťou predlžovania -- rozsiahla odpočúvacia akcia. V prevažnej miere jej výsledkom je -- nezistené informácie o trestnom čine, a teda ani nezaistenie dôkazu pre trestné konanie. V mnohých prípadoch sa spisový materiál bez ďalšieho využitia a bez nezávislej kontroly zakladá ad acta. Takýto nekontrolovateľný stav vytvára podmienky na vysokú korupciu policajtov možným predajom zistených informácií, či už priamo podozrivému alebo tretím osobám, napr. obchodným partnerom podozrivého.
Znížením rizika úniku informácií z odpočúvania či minimalizovanie nelegálneho odpočúvania je zriadenie samostatného štátneho útvaru. Jeho vytvorením by sa však vytvorili len podmienky zvýšenej ochrany informácií, ktoré však musia rešpektovať jednu zákonitosť: tento špeciálny odpočúvací útvar musí vykonávať len technickú stránku odpočúvania a zaznamenávania telefonickej prevádzky. Pracovníci tohto úradu však nemôžu mať vedomosť o dôvodoch nasadenia informačno-technického prostriedku a o obsahu jednotlivých zaznamenaných hovorov. Tieto informácie musí mať právo vyhodnocovať len osoba, ktorá v danej veci vykonáva vyšetrovanie, alebo ňou poverený policajný pracovník. Rozdelením zodpovednosti za technickú stránku použitých ITP a obsahové využitie získaných informácií medzi dva subjekty zníži možné riziko ich úniku na minimum. Súčasne sa zvýši dôvodnosť používania ITP a využiteľnosť získaných informácií, keďže ich bude vyhodnocovať osoba, ktorá v celom rozsahu pozná vyšetrovaný prípad v jeho súvislostiach.
Jozef Šátek, bývalý policajný dôstojník