Pri diskusiách o cenách energií sa zabúda na niekoľko banálnych, ale podstatných faktov. Ceny energií pre obyvateľstvo sú regulované. Čím však budú nižšie, tým skôr je predpoklad, že stúpnu ceny energií pre podniky. Ak budú mať podniky vyššie náklady, tak nebudú môcť zvyšovať mzdy svojim zamestnancom. Tým sa uzatvára jeden ekonomický okruh.
Existuje aj ďalší okruh ekonomických otázok. Spolumajiteľmi slovenských energetických podnikov sú firmy, ktorých akcie sú na verejných trhoch. Ceny akcií na burzách sa odvíjajú od dvoch ekonomických veličín . Prvou je veľkosť vyplácanej dividendy. Na dividendovú politiku existujú dva názory. Prvý hlása to, že je veľmi dobré, ak firma vypláca dividendy. Druhá hlása to, že ak firma nevypláca dividendy, tak vie dobre investovať kapitál vo firme tak, že rastie hodnota firmy. Zvykne sa hovoriť aj to, že ak nie je vedenie firmy schopné nájsť cesty, ako investovať prebytočný kapitál, tak by malo odísť, ale akcionári by ho mali vymeniť.
Ak firma teda nevypláca dividendy a investuje zarobené peniaze, odráža sa to v hotovostných tokoch firmy. Tie si všímajú investori. Po akciách firiem s dobrými hospodárskymi firmami je dopyt, a preto ich ceny stúpajú. Dôchodkové fondy väčšinou nakupujú akcie, ktoré vyplácajú dividendy, alebo ich cena na trhoch stabilne rastie.
To, že podniky predajú svoj tovar, teda energie za menej ako môžu, znamená pokles ich tržieb, ktorý sa prejavuje v hotovostných tokoch firmy. Nepriamo to znamená, že cena ich akcií nemá dôvod stúpať. Tým sa znižuje ich trhová hodnota. To znamená, že sa nezhodnocujú úspory v dôchodkových fondoch. Dôsledkom toho sú nižšie súkromné dôchodky. Firmy, ktoré majú menšie výnosy a zisky, platia aj nižšie dane. To znamená, že štátny rozpočet dostane menej finančných prostriedkov. To sa môže odraziť tak, že štát bude mať menej peňazí na dôchodky. Takže aj tu platí známe heslo: Budeme šetriť, nech to stojí, čo to stojí.