Turbulencie na svetovom finančnom trhu začali hypotekárnou krízou v USA, ktorý sa vyčistil o niekoľko skrachovaných hypotekárnych inštitúcií a dnes skôr pokračuje krízou na trhu nehnuteľností, ktorý znižuje ich ceny o niekoľko desiatok percent. Obdobný scenár sa očakáva aj na rovnakých trhoch v západnej Európy a podľa všetkého bude postupovať smerom na východ.
Hypotekárna kríza a Slovensko
Na Slovensku k hypotekárnej kríze nedôjde, pretože hypotekárne úvery boli poskytnuté v menšom rozsahu pre solventných klientov a boli prefinancované aj hypotekárnymi záložnými listami, čo sú vždy konkrétne peniaze ich veriteľov. Iná vec je súčasné zdražovanie hypoték, problémy niektorých menších realitných kancelárií s pokračovaním doterajšieho predmetu podnikania a, samozrejme, očakávaný pokles cien bytov, rodinných domov, komerčných nehnuteľností, ale aj prenájmov. Keď k tomu pripočítame pokles hodnoty dolára, ktorým americká administratíva rieši prehlbujúci sa deficit obchodnej bilancie, čo bude vždy spôsobovať nárast svetových cien potravín a výrobkov z ropy, pretože obchody na svetových burzách sa s uvedenými komoditami realizujú za svetovú rezervnú menu, ktorou je americký dolár, nemôžeme sa čudovať, že globalizovaný svet zasiahla svetová finančná kríza. Nárast cien potravín a ropných produktov na svetových trhoch sa zatiaľ výrazným spôsobom nepremietol do našej obchodnej siete z dôvodu, že slovenská koruna sa v systéme dvojročného plávajúceho kurzu zhodnotila oproti euru o viac ako 20 percent a jednoznačne sa stala najväčšou prekážkou nárastu inflácie. Pokiaľ ide o menovú politiku centrálnych bánk, tak Federálny rezervný systém v USA najprv nízkou úrokovou sadzbou podporoval ekonomický rast, ktorý má vždy prioritu pred znižovaním inflácie; Európska centrálna banka sa úrokovou politikou snaží o pokles inflácie a Národná banka Slovenska sa expanzívnou menovou politikou výraznou mierou podieľala na splnení prísnych konvergentných kritérií a dnes po vyhlásení konverzného kurzu udržuje základnú úrokovú sadzbu na úrovni eurozóny. Čo je teda príčinou, že dnes sa na celom svete hovorí skôr o recesii a spomaľovaní kontinentálnych a národných ekonomík a v niektorých prípadoch dokonca o ich stagflácii ako kombinácii vysokej miery inflácie a mínusového ekonomického rastu?
Peňažná nerovnováha ponuky a dopytu
Súčasné cyklické pohyby na finančnom trhu sú vyvolané, a teda sprevádzané nerovnováhou medzi agregátnou ponukou a agregátnym dopytom, ako dôsledok vyššej masy peňazí na trhu, ktoré sú produktom monetárnej politiky centrálnych bánk a multiplikátora ponuky bankových a podľa všetkého, viac nebankových inštitúcií. Vyššie masy peňazí na trhu sú vždy dôsledkom predražených tovarov a služieb, v našom prípade nehnuteľností, potravín a výrobkov z ropy. Keď sa k tomu pripočíta pokles kúpnej sily dolára, nemôžeme sa čudovať, že vo svetovom hospodárstve došlo k výraznej nerovnováhe medzi kúpyschopným dopytom a ponukou, čo sa muselo prejaviť aj na inflácii.
Pritom je zaujímavé, že v eurozóne došlo aj k neštandardnej situácii na finančných trhoch, keď pri zvýšení základnej úrokovej sadzby, ktorá mala zvýšiť kúpnu silu eura a znížiť infláciu, došlo práve k opačnej situácii a síce ďalšie zvýšenie inflácie bolo sprevádzané poklesom výmenného kurzu eura. Z hľadiska udržania rovnovážneho stavu inflácia neprekáža, pokiaľ nominálne mzdy a hrubý domáci produkt v bežných cenách narastajú rýchlejšie ako miera inflácie, čo však neplatí ani v USA, ani v eurozóne a v poslednom období ani na Slovensku. Ešteže v dôsledku vyšších úrokov na medzibankovom trhu s eurom nám komerčné banky ponúkajú viac ako 4-percentný ročný úrok na vklady v slovenských korunách, ináč by narastajúca inflácia a daň ešte viac znížili mínusové reálne úroky. Samozrejme, že sa to dotýka aj podielových fondov a úspor v súkromných dôchodkových spoločnostiach, ktorých úročenie je tiež v mínuse.
Za nerovnováhou agregátnych ukazovateľov, ktoré sa nevyjadrujú vo fyzických jednotkách, ale v peniazoch, treba vždy vidieť ich kúpnu silu, a to je po zrušení zlatého štandardu problém, s ktorým sa nevedia popasovať svetové finančné a menové autority. Iná vec je všeobecné konštatovanie o cyklických výkyvoch svetového hospodárstva, ktoré nemôže mať donekonečna len vzostupný charakter, ale musí poznať aj fázu -- recesiu. Potom je namieste len otázka, či využívanie multiplikátora a akcelerátora agregátnej ponuky peňažnej masy je ešte vôbec pod kontrolou centrálnych bánk a či obchodovanie na finančných trhoch predovšetkým s peňažnými produktmi s rôznymi prívlastkami má svoje zákonné pravidlá a v prospech koho sa uskutočňujú.