Väčšina ľudí, ktorí sporia a investujú, tak robia po celý život. Ale väčšina inštitúcií, na ktoré sa so svojimi úsporami a investíciami spoliehajú, sú zamerané na krátkodobé ciele. Tento nesúlad spôsobuje podstatné problémy. Presným príkladom je poistenie vlastného bývania. Takmer všade na svete je dnes poistenie domov krátkodobé. Zvyčajne sa každoročne obnovuje, čo znamená, že nepokrýva riziko, že poisťovne raz, k budúcemu výročnému dátumu, zvýšia sadzby.
Len odnedávna sme v USA svedkami výrazných zmien sadzieb poistenia domov. Napríklad priemerná poistka domu na Floride vystrelila zo 723 USD (2002) na 1 465 dolárov v prvom štvrťroku 2007. Takéto prudké nárasty sú rizikom rovnakej rádovej hodnoty, ako sú riziká škôd, ktoré majú tieto poistné zmluvy riešiť.
Ekonómovia Dwight Jaffee, Howard Kunreuther a Erwann Michel-Kerjan v štúdii, ktorú predstavili začiatkom mája v americkom National Bureau of Economic Research, vyzvali k zásadnej zmene politiky s cieľom vytvoriť naozaj dlhodobé poistenie, ktoré stanoví výšku poistenia na veľa rokov vopred. Lebo ak tak neurobíme, majitelia domov si každý rok nebudú istí, či sa ich poistné zmluvy zrušia alebo či poistné zrazu raketovo vyletí, tak ako sa stalo na pobreží Floridy, kde je riziko hurikánov a záplav. Ako autori zdôraznili, že aby poisťovatelia vôbec o dlhodobých poistkách uvažovali, musia mať možnosť účtovať poistné, v ktorom sa zrkadlí zisk.
Urbanizácia sama osebe je tiež zdrojom rizika, ako o tom svedčí nedávne zemetrasenie v Číne a počty obetí. Navyše sa zdá, že globálne otepľovanie zvyšuje intenzitu búrok. Niektorí vedci silu cyklónu Nargis (Barma) pripisujú práve globálnemu otepľovaniu. Samozrejme, nevieme s istotou, či tieto riziká v budúcnosti prinesú vyššie poistné škody. Populačný rast v pobrežných oblastiach nemusia mieru rizika ďalej zvyšovať, pretože kvalitné pozemky už asi začínajú byť tak trochu vzácnosťou a ďalšia zástavba môže uprednostniť oblasti ďalej vo vnútrozemí. Urbanizácia, ak sa robí správne, prináša lepšie plánovanie v prípade katastrofy a prísnejšie stavebné normy, čo môže naostatok riziko znižovať. A ešte, dlhodobé poistenie môže majiteľov domov motivovať k opatreniam znižujúcim riziká, pretože zľavy z poistného, ktoré takýmto postupom získajú, ospravedlnia výdavky, ktoré im spôsobujú investície.
Postup globálneho oteplenia a jeho dosahy na budúce meteorologické katastrofy sú tiež generátorom veľkej neistoty. Meteorológia nie je exaktná veda a nedá sa predpovedať presný rozsah a dôsledky ekologických iniciatív, aj keď pokrok v predpovediach počasia by mohol škody spôsobené hurikánmi znížiť.
Údaje, ktoré vo februári v časopise Natural Hazards Review predstavil Roger Pielke, ukazujú, že poistné škody (spôsobené väčšinou "VIP" hurikánmi od roku 1900) tvoria krivku v tvare U. Najhoršie hurikány (merané podľa veľkosti ekonomiky), ktoré zasiahli USA, boli na začiatku 20. storočia a v posledných rokoch, pričom najhorší bol hurikán, ktorý v roku 1926 udrel na floridské mesto Miami. Tak ako nikto nepredpovedal tento podkovovitý model škôd, zostávajú prakticky neznáme aj budúce škody. To znamená, že problémom pri poistení domov nie je istý nárast škôd, ale skôr riziko ich zvýšenia. To je, paradoxne, dobrá správa, lebo znamená, že na zmierňovanie problému sa dajú využiť postupy riadenia rizík.
Aby sme si objasnili prečo, zamyslime sa nad zdravotným či životným poistením. Až nám genetické informácie raz umožnia presnú prognózu konečného dátumu fatálneho ochorenia a smrti každého jedinca, nebude možné kvôli týmto informáciám -- v prípade ich všeobecnej dostupnosti -- takéto poistenie uzatvoriť. O poistení domov platí to isté: keďže riziko vzniku škôd je neisté, tí, ktorí sa ho obávajú najviac, ich môžu predať tým, kto to znáša lepšie.
Regulátory poisťovní sú si dobre vedomí rizika budúceho nárastu cien poistenia domov. Snažiť sa však tieto riziká riešiť obmedzovaním takýchto zvyšovaní nebude mať úspech, lebo ak poisťovacie spoločnosti nemôžu zarábať, stiahnu sa z trhu. Problém sa nedá riešiť ani uvalením poplatkov na poisťovne, ktoré sa v dôsledku zavedenia maximálnych cien poistného z trhu stiahnu, alebo tieto spoločnosti sa nakoniec naučia s možnosťou takýchto poplatkov počítať ešte pred vstupom na poisťovací trh.
Niekedy sa v oblasti poskytovania poistenia priamo angažovali vlády. V USA napríklad v roku 2002 floridský zákonodarný zbor založil Poisťovňu nehnuteľností občanov. Nahradiť súkromné poistenie štátnym poisťovacím programom však nie je vôbec optimálne, akoby sa mohlo na prvý pohľad javiť. Tak ako pri ostatných formách sporenia a investícií je lepšie, ak poistenie alokuje trh, než ak sa tak deje na politickom bojovom poli.
Krása programu dlhodobého poistenia navrhnutého Jaffeem, Kunreuthernom a Michelom-Kerjanom je ukrytá v tom, že by ponechal na silách trhu, aby stanovili dlhodobé hladiny poistného (na 20 alebo viac rokov). Poistné prémie by boli nastavené, takže poisťovne by nemali dôvod sa v reakcii na vyššie riziko sťahovať z trhu. Majitelia domov by sa mohli spoľahnúť, že svoju nehnuteľnosť budú môcť aj nabudúce poistiť za známu cenu.
Výška poistného by ešte ku tomu poslúžila ako cenový signál, ktorým by sa riadila nová výstavba. V oblastiach, kde podľa názorov vedcov bude v nadchádzajúcich rokoch prevažovať pravdepodobnosť vyššieho rizika, by sa drahšie poistné stalo stimulom pre trh na potlačenie výstavby. To by prinieslo úžitok všetkým.
profesor Robert J. Shiller, University of Yale
StoryEditor