Akciové trhy sú v kŕčoch, banky idú do kolien a urputne sa hľadá stratená dôvera vo finančné trhy. Kríza priniesla so sebou aj podnetný efekt pre jednu osobu: Gordona Browna.
Preferencie britského ministerského predsedu v súčasnosti rástli takmer tak prudko, ako padal na londýnskej burze index FTSE 100 a úplne "zrušil" Konzervatívnu stranu ako lídra v predvolebných prieskumoch. O čo väčšia skľúčenosť sa prejavovala na tvárach bežných Angličanov, o to väčší pokoj a vyrovnanosť vyžarovala z Browna. V britskej politike sa stalo niečo neobvyklé.
Ešte donedávna bol považovaný za málo charizmatického, prenasledovaného smolou a nerozhodného. Všetko nasvedčovalo tomu, že ak nebude zosadený z predsedníckeho kresla v Labour Party, tak privedie stranu k volebnej prehre s konzervatívcami v roku 2010.
Dve mimoriadne odvážne rozhodnutia, ktoré prijal Gordon Brown v októbri, úplne zmenili mienku britskej verejnosti a začala ho vnímať novými očami.
Prvým bola rekonštrukcia vládneho kabinetu, posilnenie ekonomického vplyvu. A to vrátane (či predovšetkým) rozhodnutia o povolaní Petra Mandelsona, eurokomisára pre obchod z Bruselu -- blízkeho spojenca Tonyho Blaira. Dôvod bol jasný: v čase krízy treba zabudnúť na osobnú animozitu a sústrediť sa, v mene národného záujmu, na kvalitu. Veľké gesto hodné štátnika.
Zároveň zriadil Národnú ekonomickú radu, akési "vojnový kabinet" -- grémium expertov na riadenie zvládnutia zhoršujúcej sa krízy (zrejme inšpirovaný Billom Clintonom v 90. rokoch počas ekonomického poklesu, ako ozveny ekonomického organizmu).
Druhým vážnym činom bolo predstavenie komplexného plánu záchrany bánk -- 400 mld libier -- ktorý by sa mal stať akýmsi návodom pre svet. Brownove opatrenia -- rekapitalizovať banky, garantovať medzibankové pôžičky a zvýšiť likviditu -- sú systematické a komplexné. Pri požiadavke na percentuálnu veľkosť kapitálu britská schéma vytvára predpoklady pre pevnosť bánk, schopných odolať ďalším šokom a posilniť si dôveru.
Mala by sa odstrániť nervozita či vzájomné podozrievanie bánk ohľadom zdravosti a garancie by mali podnietiť medzibankové pôžičky. Úvery by mali následne rozhýbať ekonomiku. Vývoj tohto indikátora veľa napovie o reálnom stave ekonomiky. Finančný sektor, ktorý nie je zaangažovaný v reálnej ekonomike, nezhodnocuje úspory. Prezieravé je preto ubezpečiť sa, že banky pokračujú v poskytovaní pôžičiek malým podnikateľom a na nákup nehnuteľností, a to na úrovni roku 2007. Úspešnosť balíka opatrení ukáže, či je recesia krátka a plytká, alebo dlhá a hlboká.
Totiž, hoci index FTSE 100, po vládnej injekcii 37 mld. libier do akcií Royal Bank of Scotland, HBOS a Lloyd TSB (t. j. ich čiastočné znárodnenie) stúpol a investori pohltili celý balík, akcie bánk následne klesli.
Finančná kríza však pomohla Brownovi vo viacerých smeroch. Ešte v lete zaostávala Labour Party za konzervatívcami o 20 percent. Situáciu sa mu podarilo zvrátiť. Získal čas na uhasenie žeravých problémov vnútri strany, upokojil rebelov z radov podporovateľov Petra Mandelsona. Napriek Blairovej "modernizácie" strany si zachovala dobrý inštinkt. Regulovanie trhov, udržanie bonusov na uzde a zorganizovanie štátom riadeného plánu záchrany bánk zvýšili stranícke nálady. Brown si získal povesť ekonomickej kompetencie a spoľahlivosti tým, ako razantne sa postavil k riešeniu bankovej krízy. Nakoniec sa v kríze prejavil ako skutočný vodca.
V politickom súboji s vodcom konzervatívcov Davidom Cameronom, prezentoval odborné kvality, svojho rivala znemožnil a nazval ho začiatočníkom. Bol to takmer neskutočný moment. Labouristický premiér, riadiaci krajinu v čase ekonomických zmätkov, oznámil plán záchrany bánk. V inom období by bol utrpel zdrvujúcu porážku. Aktuálne sú vystrašení konzervatívci...
Napriek eufórii poslancov Labour Party je otázne, či ich úsmev neopustí lebo britská ekonomika smeruje do recesie, ceny nehnuteľností sa znovu vracajú do pôvodnej hladiny, nezamestnanosť narastá, verejné financie sú napnuté a budúcnosť sľubuje vyhliadku úspornosti a rastu daní.
Michal Rašo, spolupracovník HN
StoryEditor