Francúzsko má v histórii Slovenska osobitné postavenie. V historicky prelomových obdobiach podporilo kreovanie samostatného Československa v r.1914, vznik samostatného slovenského štátu roku 1993, ako i náš vstup do EÚ.
Symbolické stretnutie Francois Mitteranda s disidentmi v Prahe v decembri 1988 bolo začiatkom uznania budovania demokratickej a pluralitnej spoločnosti. Vznik Slovenskej republiky podporil svojou historický prvou zahraničnou návštevou po vyhlásení samostatnosti francúzsky minister zahraničných veci Roland Dumas. Novú spoločnú európsku históriu sme začali písať počas francúzskeho predsedníctva EÚ v r. 1995 v Cannes, kde sme oficiálne požiadali o náš vstup do Európskej únie.
Francúzsko sa rozhodlo po nástupe nového prezidenta v máji 2007 obnoviť svoj vplyv formou bilaterálnej dohody o strategickom partnerstve s krajinami strednej a východnej Európy. Slovensko je poslednou krajinou visegrádskej skupiny, s ktorou Francúzsko podpisuje zmluvu. Otázkou však zostáva, prečo francúzsky prezident odmieta navštíviť Slovensko a náš predseda vlády musí cestovať do Paríža, keď v prípade ostatných troch krajín V4 to bolo naopak. Prečo nepotvrdí francúzsky prezident strategický význam tejto zmluvy svojím vystúpením v slovenskom parlamente tak ako u ostatných krajín V4. Samozrejme, je to diplomatický signál, že niečo nie je v poriadku. Aké nové strategické partnerstvo, keď prezident Francúzskej republiky nenavštívil Slovensko ako jedinú krajinu pred prevzatím predsedníckej funkcie EÚ?
Možno teda pochybovať o úprimnosti dôležitosti podpisu partnerstva zo strany Francúzska? I samotný obsah dohody o strategickom partnerstve nevyjadruje skutočný stav bilaterálnej spolupráce a zmienka o zbližovaní zahraničnopolitických postojov akoby chcela zabudnúť na iné pohľady v zahraničnej politike. Slovenská podpora USA v irackej vojne (2003) spolu krajinami V4 bola iná ako francúzske mierové riešenie konfliktu. Už vtedy sa potvrdilo, že všetky krajiny EÚ porušili zmluvné európske dohody "zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá je v rozpore so záujmami únie, a členské krajiny, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady OSN, sa budú s ostatnými členskými krajinami radiť". Radilo sa Francúzsko s ostatnými členskými krajinami o situácii v Iraku?
Hneď po svojom zvolení francúzsky prezident začal rokovať s líbyjským prezidentom bez súhlasu Európskej únie, ale v jej mene. Na druhej strane to bol on, kto inicioval Lisabonskú zmluvu ako východisko z krízovej situácie v EÚ. Po írskom nie v referende sa francúzsky prezident tvári, akoby sa nič nestalo. Ak chce byť Francúzsko lídrom v Európskej únii, musí niesť dôsledky nesprávnych politických rozhodnutí na tejto úrovni.
Čo vlastne stredná a východná Európa očakáva od Francúzska? Že Európska únia nebude nástrojom presadzovania záujmov veľkých krajín na úkor malých, a že Francúzsko bude tradične obhajovať ľudské práva a demokraciu v synergii s ekonomickými záujmami.
Rozdielne pohľady medzi Slovenskom a Francúzskom na európske záležitosti pretrvávajú v oblastiach harmonizácie daní v EÚ, rozširovania EÚ (Turecko), ako i rozvoji vojenských kapacít. Ak v politickej oblasti hovoríme o pretrvávajúcich rozdielnych pohľadoch, ktoré nezmení ani strategická zmluva, sú aj pozitívne príklady spolupráce. Francúzsko -- slovenská obchodná spolupráca zaznamenáva trvalý rast, od r. 2000 Francúzi preinvestovali na Slovensku viac ako 5 miliárd eur. Takisto úspešne prebieha výmena a vzdelávanie slovenských odborníkov vo Francúzsku. Osobitnou kapitolou je spolupráca v oblasti energetiky a životného prostredia, kde sa máme čo učiť od Francúzov (zelené dane).
Bilaterálna dohoda o strategickom partnerstve prichádza v nepravý čas, takúto zmluvu sme potrebovali v polovici 90. rokov. Dnes môžeme len dúfať, že kultúra a obchod podporia z dlhodobého hľadiska politické zbližovanie oboch krajín.
Pavol Jusko, Výbor pre medzinárodne vzťahy