Z toľko Barackom Obamom propagovanej "veľkej protikrízovej koalície" demokratov s republikánmi zostalo torzo. Iba traja republikánski senátori zahlasovali za jeho záchranný balík, v Snemovni reprezentantov ani jeden, dokonca sedem demokratov hlasovalo proti. Obamovi sa tak podarilo pretlačiť gigantickú pomoc 787 miliárd USD len s pomocou, ako sa v našich politických zemepisných šírkach hovorí, prebehlíkov. Tu a v Česku by už podobné titulky valcovali prvé strany novín, politici opozície by verbálne kameňovali takýchto svojich poslancov. A ako na urýchlenom hlasovaní záležalo prezidentovi svedčí i to, že po kľúčového senátora Browna, ktorý bol na pohrebe matky, poslal vládne lietadlo.
K piatkovým takmer 800 miliardám treba ešte pripočítať tak trochu zabudnutý balíček "iných" vyše 700 miliárd dolárov, ktoré presadil v Kongrese ešte George W. Bush. Tzv. Paulsonov balíček je určený najmä bankovému sektoru a ešte v ňom zostala polovica k dispozícii Obamovej vláde. Ameriku teda ide aj tak zachraňovať fakticky "koaličných" 1,5 bilióna USD, ale konečné účty bude skladať Obamova vláda a kongresmani za demokratickú stranu. Na porovnanie: Čína dala na záchranu ekonomiky 1,1 bilióna USD, Japonsko či európske štáty iba po niekoľko desiatok miliárd dolárov.
Základná štruktúra Obamových stimulov je taká, že 36 percent pôjde na daňové úľavy (400 dolárov na osobu) a 64 percent na vládne rozvojové programy. Kritici tvrdo odsudzujú investície do podľa nich čisto politických programov (osveta, školstvo, zdravotné poistenie pre chudobných, dotácia železníc Amtrak, budovanie ciest a mostov). Kongres posunul čerpanie týchto zdrojov tak, aby 3/4 peňazí bolo použitých do konca roku 2010 a 90 percent do konca roku 2011 a nie až neskôr, ako to chcel Obama. Jeho zámer bol čitateľný - v roku 2012 budú prezidentské voľby, a ktorý politik by nechcel zlepšovať predvolebnú atmosféru v prospech seba masívnymi sociálnymi výdavkami. Zaujímavosťou je radikálne oklieštenie miezd a odmien manažmentov bánk, ktoré prijali a prijmú vládnu pomoc - napríklad šéf Bank of America dostane nie 16,4 mil. USD ako v roku 2007, ale "iba" 2,3 mil. dolárov.
Prezident Obama sa netajil nadšením, že ani nie mesiac po zložení prísahy má na stole na podpis pre neho taký dôležitý nástroj boja s recesiou a predovšetkým udržanie či vytvorenie 3,5 milióna pracovných miest. Verný svojmu zmyslu pre symboliku zákon o pomoci podpíše v Denveri, v meste, kde vlani získal nomináciu Demokratickej strany na prezidenta USA. Jeho plán však v mnohom pripomína rozprávku Hrnček var!, a práve preto ho republikáni nechali osamoteného pri zachraňovaní americkej ekonomiky. Prvým testom kvality Obamovej záchrannej kaše pre Američanov bude tohtotýždňové obchodovanie na amerických burzách.
Peter Turčík