Nezodpovední politickí hazardéri na dnešnej porevolučnej Ukrajine sú skrátka nenapraviteľní. A podľa všetkého im už niet skoro žiadnej rady ani pomoci, keďže o ňu zrejme ani nestoja. Na škodu celej krajiny i jej nie celkom beznádejných perspektív postupného zblíženia s Európskou úniou a prípadne NATO. Ako aj okolo 46 miliónov Ukrajincov, ktorí sa nedobrovoľne stali rukojemníkmi svojich neschopných lídrov. Vystúpenie parlamentnej frakcie z bloku Naša Ukrajina -- Ľudová sebaobrana (NUNS), nad ktorou stále drží patronát prozápadný, avšak doma už nepopulárny prezident Viktor Juščenko, z vládnej koalície s Blokom Julije Tymošenkovej (BJUT) nie je žiadnym prekvapením. Ide totiž o dlho očakávaný a zákonitý dôsledok nekompromisného boja hlavy štátu so stále populárnou premiérkou Tymošenkovou o väčšiu moc v krajine.
S krátkymi prestávkami, keď sa niekdajší vodcovia oranžovej prodemokratickej revolúcie z neskorej jesene 2004 zmierovali, aby sa vzápätí opäť pohádali ako v beznádejnom manželstve, ich súperenie vlastne trvá už od septembra 2005. Juščenko vtedy, keď ešte určitý čas disponoval veľkými osobnými právomocami z obdobia desaťročného vládnutia prezidenta Leonida Kučmu, odvolal Tymošenkovú z postu premiérky. Odvtedy sa ich neskrývaná nevraživosť a prehnané mocenské ambície len prehlbovali, až vyvrcholili v súčasnosti, keď do riadneho termínu volieb hlavy štátu zostáva približne rok a pol.
Juščenko práve potvrdil, že chce opäť kandidovať, bez ohľadu na to, že kvôli mizivej podpore verejnosti má už len minimálnu šancu. Hlavnými favoritmi sú totiž naďalej Tymošenková a predseda proruskej Strany regiónov, dvojnásobný expremiér Viktor Janukovyč. Keby bol Juščenko predvídavý, a namiesto systematickej krátkozrakej diskreditačnej kampane proti Tymošenkovej a blokovaní činnosti jej vlády hľadal reálny kompromis na spoluprácu, mohol by sa s ňou dohodnúť o svojej podpore za znovuzvolenie. Musel by však nechať premiérku vykonávať jej prácu. Tymošenková síce nie je tiež žiadna svätica, ale Juščenko má hlavnú zodpovednosť za permanentý politický chaos na Ukrajine.
Namiesto seriózneho riešenia rozporov a aktuálnych sociálno-ekonomických problémov ukrajinskí politici umelo vyrábajú nové problémy. Nebezpečne sa zahrávajú s osudom a suverenitou vlastnej krajiny, ako aj budúcnosťou jej obyvateľov. Nič si nerobia z toho, že ju takto vnútorne oslabujú a robia z nej ľahký objekt pred rastúcimi ambíciami svojho najväčšieho suseda na východe - Ruska. A to v situácii, keď Rusko po demonštratívnej vojenskej akcii v Gruzínsku stále viac napína svaly a netají sa snahou o obnovenie svojho vplyvu aj na Ukrajine. Polovica Ukrajincov sa pritom podľa prieskumu obáva, že by sa rusko-gruzínska vojna kvôli separatistickému Južnému Osetsku a Abcházsku mohla za určitých vyprovokovaných okolností zopakovať aj na ukrajinskom území. Napríklad na ruskojazyčnom polostrove Krym, na ktorom organizované proruské akcie nie sú žiadnou výnimkou a je verejným tajomstvom, že prudko rastie počet miestnych obyvateľov s ruským pasom, hoci ukrajinská ústava dvojité občianstvo nepripúšťa. A toto je pre Ukrajinu možný zdroj veľkých problémov v budúcnosti.
Martin Benko, spolupracovník HN