Posledné udalosti na Kaukaze sú dôvodom pre pozornú analýzu toho, čo sa deje v Strednej Ázii. Je to región, ktorý má v súčasnosti veľmi významné geopolitické postavenie. Situácia v tejto časti zemegule by mala čo najviac zaujímať Európsku úniu.
Stredná Ázia je miestom, kde sa v regióne Kaspického mora ťaží najviac ropy, nachádza sa v mieste, ktoré je najvýhodnejším styčným bodom pri preprave tovarov z Ázie do Európy. Stredná Ázia susedí aj s Afganistanom, ktorý je dnes svetovým lídrom v dodávkach surovín vhodných na výrobu narkotík.
Nestabilita v tejto oblasti môže znamenať, že sa v nej budú posilňovať extrémistické náboženské nálady a bude v ňom prekvitať obchod s narkotikami. Mimoriadne postavenie v regióne má Kazachstan. Ten sa svojou rozlohou rovná všetkým krajinám Európskej únie dohromady. Za posledné roky Kazachstan zaznamenáva veľký ekonomický rast. Je to vďaka tomu, že krajina disponuje veľkými zásobami nerastných surovín a investičná politika.
Je samozrejmé, že z hľadiska mnohých kritérií Kazachstan ešte nedosiahol ten stupeň rozvoja demokracie, ktorý je typický pre vyspelé krajiny. Prezident Nazarbajev sa však vzdal využitia jadrových zbraní, ktoré zostali vo výzbroji po rozpade Sovietskeho zväzu a súčasne presadzuje myšlienku globálneho dialógu medzi rôznymi náboženstvami. Kazachstan ako prvá krajina spomedzi krajín Spoločenstva nezávislých štátov, čo sú vlastne bývalé krajiny Sovietskeho zväzu, bude od roku 2010 krajinou predsedajúcou OBSE.
Priazeň Európskej únie sa v posledných rokoch snaží získať bývalý zať prezidenta Nazarbajeva -- Rachat Alijev. Sám seba označuje za jediného lídra opozície. Jeho príbeh sa podobá na osud Borisa Berezovského. V čase, keď bol prezidentom Boris Jeľcin, Berezovský využíval postupy na získanie majetku, ktoré majú ďaleko k štandardom demokracie a transparentnosti. Dnes je najväčším zástancom demokracie v Rusku a demokraciu hlása z Londýna. Rachat Alijev využil svoje možnosti a získal rôznymi mechanizmami kontrolu nad veľkým majetkom v Kazachstane. Diplomaticky povedané, mechanizmy, ktoré používal pri získavaní majetku, nemajú nič spoločné s trhovou ekonomikou. Hovorí sa, že vydieranie a nátlak boli metódami, ktoré vhodne využil vo vlastný prospech. Vďaka tomu sa stal koncom minulého storočia jedným z najbohatších ľudí v Kazachstane. Všetky sily vynaložil na to, aby získal kontrolu nad mocou v Kazachstane. Peniaze, ktoré sa mu podarilo presunúť do Európy využíva na to, aby získal aureolu mučeníka režimu. Politici v Európe by si však mali detailne zistiť, čo robil v Kazachstane a aké metódy v svojej "činnosti" používal. Je to skôr preto, aby mu omylom neposkytli politický azyl, ktorý si možno vôbec nezaslúži.
Vladimír Bačišin, ekonomický poradca
StoryEditor