Zasadnutie samitu G20 v Londýne bude kľúčovým momentom z hľadiska dosiahnutia výsledkov, ktoré pomôžu skončiť súčasnú finančnú a hospodársku krízu a predísť takýmto krízam v budúcnosti. Som presvedčený, že tieto výsledky prinesieme. Pre udržanie a vytváranie pracovných miest a prosperity tu v Európe, ako aj na celom svete.
Súčasná kríza je prvou veľkou krízou v ére globalizácie. Vinu za ňu niektorí ľudia skutočne pripisujú globalizácii. Zastávajú názor, že východiskom z krízy je "deglobalizácia".
Znie to azda dôveryhodne, ale je to zásadný omyl. Cesta von z tejto krízy nevedie cez "deglobalizáciu". Protekcionizmus a hospodársky nacionalizmus sú falošní priatelia, ktorí umocňujú biedu a konflikty: videli sme to aj v 30. rokoch minulého storočia. Cesta von z tejto krízy vedie cez "pretvorenie globalizácie".
Potrebujeme ustanoviť celosvetový súbor pravidiel, ktoré nám umožnia globalizáciu zvládnuť. Len vzájomnou spoluprácou, ktorá presahuje hranice, môžeme dať potenciál trhov do služieb občanov a vyriešiť celosvetové výzvy, akými sú zmena klímy, energetická bezpečnosť a boj proti chudobe.
Tieto pravidlá musia spočívať na hodnotách a etických princípoch. Musia spájať slobodu, zodpovednosť a solidaritu. Musia byť zárukou, že trhy budú odmeňovať tvrdú prácu a intelektuálne úsilie ,a nie číre špekulovanie.
Európska únia je teraz jedinečne pripravená stať sa hnacou silou na ceste ku globalizácii spočívajúcej na hodnotách a pravidlách. Nikde inde na svete nie je región, ktorý by sa podobným spôsobom dokázal zhodnúť na nadnárodných pravidlách a účinne ich implementovať. Naše spoločné pozitíva - počnúc vnútorným trhom a končiac eurom - boli neoceniteľné pri stabilizačnom úsilí, ktoré bolo vyvinuté od začiatku krízy, a sú najlepšou platformou pre naše zotavenie.
Európska únia sa zhodla na tom, že do Londýna pôjde so spoločným posolstvom. Prijali sme rýchle a rázne spoločné rozhodnutia. Predložili sme rozsiahly stimulačný súbor: úsilie na úrovni členských štátov a EÚ dosahuje v spoločnom vyjadrení hodnotu vyše 400 miliárd eur. Konali sme koordinovane s cieľom stabilizovať naše banky. Pomohli sme členským štátom, ktoré boli v núdzi, t. j. Lotyšsku, Maďarsku a Rumunsku. Vypracovali sme komplexný návod na to, aby finančné trhy boli efektívnejšie a bezpečnejšie.
Komisia navrhla opatrenia, ktorými sa zvýšia kapitálové požiadavky na banky, zlepšia záruky na vklady a sprísnia sa podmienky pre ratingové agentúry. Navrhli sme zdokonalený cezhraničný dohľad nad významnými finančnými podnikateľskými subjektmi vrátane nového orgánu, ktorý bude monitorovať celkový vývoj rizík v systéme a prijímať preventívne kroky. V najbližších týždňoch budú nasledovať návrhy týkajúce sa zaisťovacích fondov, súkromného kapitálu a odmeňovania vrcholného manažmentu.
Vedúci predstavitelia EÚ sa okrem toho už na jarnom zasadnutí Európskej rady v Bruseli dohodli, že podporia podstatné zvýšenie zdrojov Medzinárodného menového fondu určených na prekonávanie kríz, k čomu Európa prispeje sumou 75 miliárd eur. Toto predstavuje ďalší príspevok popri zdvojnásobení stropu našej pomoci určenej pre platobné bilancie krajín EÚ mimo eurozóny vo výške 50 miliárd eur, o ktorej sa tiež rozhodlo.
Pôjdeme naďalej príkladom. Zapojíme aj našich medzinárodných partnerov. Budeme usilovne pracovať na tom, aby sa dosiahla dohoda vo všetkých štyroch kľúčových otázkach.
Po prvé, rozsiahly, koordinovaný a udržateľný ekonomický stimul na zmiernenie účinkov krízy na našich občanov a na opätovné naštartovanie reálnej ekonomiky.
Po druhé, obnoviť dôveru vo finančný systém. Nie kvôli samotným bankám, ale kvôli podnikateľom a pracovníkom v reálnej ekonomike, ktorí potrebujú úver. Musíme postupovať s opatreniami rýchlo, aby banky začali opäť požičiavať tak, ako sme sa na tom dohodli v Európe a ako postupujú aj USA. Znamená to koniec neistoty týkajúcej sa celkového rozsahu strát bánk po odstránení "znehodnotených aktív" z ich súvah. Zároveň musíme posilniť celosvetový dohľad a odstrániť existujúce medzery - vrátane zastavenia rozmachu daňových rajov. To si vyžaduje komplexnú reformu medzinárodných finančných inštitúcií.
Po tretie, dôrazná výzva proti všetkým formám protekcionizmu a za otvorenie obchodu prostredníctvom pokračovania rokovaní z Dauhy.
A po štvrté, naposledy, ale v neposlednom rade, spravodlivejší svet: opätovne potvrdiť naše záväzky voči rozvojovým krajinám a prispieť k tomu, aby MMF viac zastupoval ich záujmy. Rozvojové krajiny nesmú platiť cenu za krízu vzniknutú v rozvinutých krajinách. Potrebujú pomoc navyše. Celosvetový nástroj na financovanie obchodu je jedným z krokov, ktoré EÚ navrhuje. K riešeniu globálnych výziev potrebujeme aj príspevok rozvojových krajín. Jedným z príkladov je zmena klímy. Na konferencii v Kodani, ktorá sa bude konať v druhej polovici tohto roka, chceme dosiahnuť dohodu na celosvetovej úrovni.
Už teraz sa naše predstavy veľmi významne zbližujú, najmä s USA. Takisto treba mať na zreteli, že veľa z tohto konsenzu vzniklo okolo vlastných predstáv Európy a vlastného modelu Európy. V pláne hospodárskej obnovy USA sa napríklad zdôrazňujú opatrenia na zlepšenie zdravotnej starostlivosti a ochranu ľudí v zraniteľnom postavení, ako aj na dlhodobé investície, konkrétne do infraštruktúry. Teda opatrenia, ktoré už prijala väčšina EÚ. Tieto neprinášajú úžitok iba v podobe zmiernenia ekonomických ťažkostí. V čase recesie automaticky zabezpečujú, že sa udrží dopyt v hospodárstve a že ľudia zostanú zamestnaní.
Keďže v rámci EÚ máme tieto "automatické stabilizátory", akékoľvek porovnávanie výdavkov USA a výdavkov EÚ je veľmi zavádzajúce. To je aj dôvodom, prečo sú naše postoje k celkovému rozsahu stimulačných opatrení bližšie, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Vidíme rovnaký trend zbližovania aj pri regulačných otázkach.
Panuje teda významná miera zhody, s ktorou prichádzame na G20. Skutočnou výzvou je premeniť ju na konkrétne kroky, aby veci išli správnym smerom. Európa prijíma túto výzvu. Sme presvedčení, že naši partneri budú konať rovnako. Chcem, aby naši občania vedeli, že ich obavy sú ústredným bodom našich budúcich rokovaní a rozhodnutí. Som si vedomý, že mnohí ľudia majú obavy o svoju prácu, hypotéku alebo o svoje úspory. Skutočne je mojou starosťou číslo 1 v tejto etape ubezpečiť, že všetko, čo robíme, pomôže zamestnanosti. Práve premenou našich dobrých úmyslov na spoločné činy budúci štvrtok v Londýne splníme ich oprávnené očakávania.
José Manuel Durao Barroso