Európska diplomacia sa po dlhšej odmlke opäť venuje Bosne a Hercegovine. Prakticky do leta tohto roku sa EÚ na západnom Balkáne prioritne venovala Kosovu a Srbsku, pričom na ostatné krízové oblasti nemala toľko času a pozornosti. Pondelková schôdzka ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli potvrdila posun v našich prioritách.
Jedným z hlavných problémov, ktoré som si vyhodnotil po prvom roku vo funkcii vysokého predstaviteľa, bola práve nízka úroveň záujmu európskej a medzinárodnej politiky o Bosnu. Roztvárali sa nožnice medzi silným mandátom môjho úradu a pripravenosťou kľúčových medzinárodných aktérov ho podporiť. Dostali sme sa do paradoxnej situácie. Od skončenia vojny v roku 1995 tu máme osobitnú zodpovednosť i postavenie. Cez daytonskú ústavu sme súčasťou domáceho politického systému. Môžeme byť katalyzátorom domácich dohôd a európskej perspektívy krajiny, ale bez adekvátnej medzinárodnej podpory sa tu nepohneme z miesta.
Do marca 2009 nás čaká rozhodnutie o budúcej podobe medzinárodnej prítomnosti v krajine. Hlavnú úlohu tu preberie EÚ, s ktorou Bosna a Hercegovina nedávno podpísala predvstupovú dohodu. To, aký našej misii dáme mandát, značne predurčí odpovede na základné otázky, ktorým Bosna teraz čelí: dokáže držať krok s ostatnými susedmi v procese európskej integrácie regiónu alebo sa stane jeho prekážkou? Bude funkčným štátom alebo zamrznutým konfliktom? Vedia jej lídri prebrať plnú zodpovednosť za spoločný osud krajiny alebo ju strhnú do hlbokej krízy a napätia?
Bosna je s tromi ústavnými národmi a špecifickým vnútorným usporiadaním najzložitejšia krajina na západnom Balkáne. Prepletené národné otázky z nej robia priesečník širšieho vývoja v regióne. Zároveň je to naša nedokončená misia. Všetko sú to dôvody, prečo nastal čas vrátiť Bosne vážnosť a záujem, ktoré si najbližšie obdobie bude vyžadovať. S týmto posolstvom som od septembra obchádzal hlavné mestá európskej zahraničnej politiky. Usiloval som sa rozprúdiť debatu o našej novej stratégii pre Bosnu a Hercegovinu po roku 2008. Prvým výsledkom je strategický dokument EÚ, schválený na pondelkovej schôdzke v Bruseli. Umožní nám to lepšie využívať rôzne nástroje spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v jednom smere, a tým aj formovať politiku medzinárodného spoločenstva voči Bosne a Hercegovine.
Z úvodnej fázy môjho diplomatického maratónu mi utkveli v pamäti povzbudzujúceho slová britského ministra zahraničných vecí Davida Milibanda - "Be proud and loud, we will support you" (Buďte hrdý a hlasný, my vás v tom podporíme). Z prechádzajúcej misie v Čiernej Hore som si odnášal skúsenosť, že ak je EÚ jednotná a pripravená hrať vo svojom priestore prvé husle, ostatní medzinárodní partneri to nemajú problém akceptovať. Od toho sa odvíjala aj moja koncepcia tejto jesene. Hneď po tom, ako som pre spoločnú európsku stratégiu v bosnianskom hlavolame získal podporu na relevantných fórach v Bruseli, obišiel som s ňou aj Washington, Moskvu, Ankaru a Tokio.
Koncom októbra som prišiel aj do Prahy, aby som informoval českých politikov, že kľúčové rozhodnutia o Bosne budú spadať do obdobia ich predsedníctva v EÚ. Z toho pre nich vyplýva dôležitá zodpovednosť a úlohy. Návšteva Prahy vyšla zhodou okolností na pondelok po zdrvujúcej porážke ODS v druhom kole senátnych volieb. Priletel som priamo zo Sarajeva, ktoré české noviny v ten deň spomínali v trochu inom kontexte. V programe bola aj schôdzka s premiérom Topolánkom. Príjemne ma prekvapilo, ako bol na naše rokovanie vynikajúco pripravený. Mal dobre naštudované podklady, kládol presné otázky, mal veľký záujem pomôcť pri riešení problémov Bosny a Hercegoviny. Nebol to výkon, aký by ste od premiéra a šéfa strany očakávali krátko po takejto porážke. O dôvod viac sa tešiť na netradičnú česko-slovenskú spoluprácu na línii Brusel - Sarajevo v prvom polroku 2009.
Autor je vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a zvláštny vyslanec EÚ pre Bosnu a Hercegovinu
StoryEditor