Pripomeňme, že enormný rast volatility na devízovom a akciovom trhu v posledných mesiacoch roku 2008 bol nepochybne vyvolaný stupňovaním dôsledkov finančnej krízy na finančné trhy, ale aj reálne ekonomiky v globálnom meradle. Od začiatku roku 2009 je však čoraz viac zrejmé, že negatívne dôsledky finančnej krízy na reálne ekonomiky budú vo väčšine krajín výraznejšie, než sa ešte koncom roku 2008 vo všeobecnosti očakávalo. Ako sa tieto nové informácie premietli do volatility (t. j. premenlivosti cien aktív) na finančnom trhu?
Pri skúmaní nálad na finančnom trhu sa zameriame na devízový trh ako jeden z jeho najdôležitejších segmentov. Pri najvýznamnejších (rozumej najviac obchodovaných) svetových menových pároch EUR/USD, USD/JPY a GBP/USD sme od začiatku roku 2009 pozorovali v porovnaní s posledným kvartálom 2008 výrazné zníženie výkyvov denných uzatváracích cien.
Úvod roka bol zároveň charakteristický výrazným trendom oslabovania spoločnej európskej meny oproti doláru. Od začiatku roku 2009 do 18. februára sa dolár oproti euru zhodnotil o viac ako 10 %. Pod oslabovanie eura oproti doláru sa podpísali tri dominantné faktory: a) pokračujúce chápanie dolára ako "bezpečnej" (ang. "safe heaven") investície v čase krízy zo strany väčšiny investorov; b) zhoršujúce sa vyhliadky budúceho vývoja v eurozóne, c) zníženie základnej (refinančnej) úrokovej sadzby ECB na 2 % a očakávania jej ďalšieho zníženia počas marcového zasadnutia. Dolár bol koncom januára podporovaný aj (zrejme prehnaným) optimizmom spojeným s nástupom nového prezidenta USA do úradu.
Volatilita mien okolitých krajín V4 sa však so spomínanými "benchmark" menovými pármi vyvíjala odlišne. V priebehu januára sa variabilita denných uzatváracích cien CZK, PLN aj HUF oproti referenčnej mene eura v porovnaní s decembrom pomerne výrazne zvýšila. Ako možno vysvetliť rozdiely vo vývoji volatility pri "benchmark" menových pároch EUR/USD, USD/JPY a GBP/USD v porovnaní s menami "emerging" ekonomík ČR, Poľska a Maďarska? V prípade ekonomík USA, Japonska, Británie a eurozóny boli investori zrejme lepšie pripravení na negatívne vyhliadky pokiaľ ide o vývoj ekonomických fundamentov. Naopak, v prípade Maďarska a najmä Poľska a ČR došlo k výraznejšej revízii očakávaného vývoja reálnych ekonomík práve v januári. Ku kontinuálnym výpredajom CZK, PLN a HUF značne prispela aj pokračujúca neistota sprevádzaná averziou k riziku a zbavovaním sa rizikovejších aktív.
Neistý budúci vývoj menových kurzov pre investorov na devízovom trhu prinášajú ziskové príležitosti predovšetkým vo veľmi krátkom horizonte. Pre investora s priemernou až vysokou averziou k riziku je tak v súčasnosti vhodná orientácia najmä na tzv. intradenné obchody, keď sa čas medzi otvorením a uzavretím danej pozície skracuje nezriedka len na niekoľko minút.
Obchodovanie s menami okolitých krajín je v súčasnosti charakteristické pomerne nervóznym "hľadaním dna". Či pôjde len o prechodné alebo dlhodobé minimá bude závisieť predovšetkým od vývoja ekonomických fundamentov. Všetci totiž vieme, že kríza sa raz skončí, nikto však nevie presne povedať, kedy k tomu dôjde. Je zrejmé, že ekonomické oživenie sa prejaví skôr v samotnej eurozóne ako v okolitých krajinách tak, ako tomu bolo aj prípade šíriacich sa ťažkostí. Ekonomický vývoj v okolitých krajinách, ale aj v SR, reaguje na šoky na exportných trhoch až s určitým časovým oneskorením. Prípadné výraznejšie signály konca recesie v eurozóne budú preto zlepšovať aj vyhliadky krajín V4, čo vyvolá tlak na zvrat vo vývoji kurzov mien CZK, PLN a HUF oproti euru. Sledovanie kurzu mien okolitých krajín oproti euru je teda dobrým indikátorom pri hľadaní najhlbšieho bodu recesie.
Miloš Hofreiter, analytik, RITRO Finance