Strata zamestnania patrí podľa mnohých prieskumov k životným situáciám, ktorých zvládnutie nie je ľahké. Psychológovia radia, že pre rýchlejšie a menej bolestivé riešenie tejto bezpochyby nepríjemnej etapy profesijného rozvoja je potrebné pozrieť sa na celú vec z iného uhla pohľadu. To znamená nezamestnanosť nevnímať ako hrozbu, ale ako výzvu, vďaka ktorej sa človek môže sústrediť na prehodnocovanie samého seba a hľadanie nových príležitostí. I keď to nie je jednoduché, pretože bez kontaktov si človek veľmi ťažko hľadá zamestnanie.
Významnú pozornosť (pri umiestňovaní sa na trhu práce) si zaslúžia zdravotne postihnutí občania.
Ak človek stratí zamestnanie, resp. prácu, ktorá slúži nielen na uspokojovanie základných fyzických potrieb, vo väčšine prípadov pocíti úder aj vo sfére vyšších potrieb, a tak sa nemožno čudovať, že v takejto situácii neraz pociťuje nástup stavov úzkosti. Z mnohých psychologických štúdií vyplýva, že duševné zdravie nezamestnaných ľudí trpí v dôsledku toho, že sú zbavení pozitívneho pôsobenia práce a s ňou súvisiacich faktorov - peňazí, sociálnych kontaktov, sociálneho statusu a pod. Mnohí nezamestnaní časom trpia depresiami, v niektorých prípadoch možno pozorovať antisociálne správanie sa atď. Rozvíjať sa môže apatia, rezignácia, znižuje sa hodnotenie seba samého a pod. To všetko sú príznaky. Dôležitejšie však je, ako sa s týmto problémom možno vyrovnať.
Strata zamestnania psychicky menej postihuje ľudí, ktorých ašpirácie a očakávania boli na začiatku životnej dráhy nízke. Na druhej strane je nezamestnanosť veľmi stresová pre ambicióznych a predtým úspešných ľudí. Títo ľudia však na základe predchádzajúcich skúseností majú väčšie schopnosti prekonávať prekážky, ktoré možno vnímať nielen ako neprekonateľný problém, ale aj ako niečo, čo možno vlastným úsilím premôcť. Niekedy stačí zmeniť uhol pohľadu. V ľudskom myslení sa totiž odráža stav emócií, ktoré zohrávajú v kariérnej dráhe veľmi dôležitú úlohu. Žiaľ, väčšinou sú negativistické - ľudia sa často sústreďujú na to, čoho sa boja, príp., čo chcú dosiahnuť, a nie na to, čo už dosiahli. Často sme nositeľmi úzkostných myšlienok, ktoré bývajú zdrojom chronického stresu a strachu. Aj v dôsledku toho veľmi často prichádza k omylom subjektívneho hodnotenia rozličných situácií.
Na toto negatívne hodnotenie vplýva viacero faktorov:
Minimalizácia a maximalizácia - stresovaný človek má sklon minimalizovať svoje klady a úspechy a, naopak, maximalizovať svoje neúspechy.
Výberová abstrakcia - spočíva v tom, že si jednotlivec obvykle vyčlení nepriaznivú informáciu z celkového kontextu, čo vedie k pesimistickým záverom.
Neprimerané zovšeobecnenie - všeobecné závery sa vyvodzujú z jedného negatívneho faktu.
Personalizácia - vzťahovanie určitej negatívnej udalosti na seba.
Dichotomická myšlienka - spočíva na princípe všetko alebo nič. Každý z nás musí nájsť spôsob, ako rozbiť bludný kruh negatívnych myšlienok. Vhodnosť tohto spôsobu závisí od poznania myšlienok, ktoré vyvolávajú stres, od našich postojov k jednotlivým omylom a pod.
Musíme sa zamerať na reálnu myšlienku, ktorej veríme. Nesmieme sa však presviedčať o pravdivosti nereálnej myšlienky. Účelom je opraviť si svoje pesimistické a stresujúce pohľady na svet tak, aby sme sa naň pozerali z pozitívneho pohľadu, ktorý bude prospievať nášmu sebavedomiu.
Posilňovanie pozitívnych myšlienok má v boji o úspech na trhu práce jednoducho obrovský význam. Ide o to, aby sme si viac uvedomili a cenili to, čo sa nám podarilo, ako to, v čom sme neuspeli. Pokiaľ si osvojíme postoj "nikdy nebyť spokojný", staneme sa nositeľmi trápenia, úzkosti a pod. Zmena k pozitívnemu mysleniu je ťažkou duševnou prácou a dlhým procesom presvedčovania seba samého. Je to však veľmi účinné protistresové opatrenie. Jeho predpokladom je zbaviť sa akéhokoľvek negativizmu v názoroch, spôsoboch myslenia a spoločenských prejavov. Je to jedna z podmienok dosiahnutia plnej spokojnosti a šťastia nielen v práci, ale aj v osobnom živote.
Dušan Piršel