Nicolas Sarkozy začal urýchľovať tempo svojho programu reforiem vo Francúzsku. Návrhy obsahujú dôkladnú revíziu a reorganizáciu štátnej správy, škrty sociálnych výhod a reorganizáciu systému nemocníc. Po roku prezidentúry vstupuje do novej fázy. Stiahol sa zo žiaru reflektorov a po kritike, že podľahol šialenému prezentovaniu svojho súkromného života, opustil nateraz svet bulváru. Zameral sa na svoj džob vo vláde. Lenže paleta (kontroverzných) návrhov reforiem predkladaných ministrami vyvolala vášnivú diskusiu vnútri jeho strany (UMP) a vo vláde. Prezident sa opäť, ako je to pre neho už typické - teraz však konštruktívne - dostal do centra pozornosti.
Vláda už vyhnala učiteľov a študentov do ulíc Paríža svojím zámerom znížiť počet učiteľských miest. Sarkozy odpovedal otvorením ďalšieho frontu, keď sa plne postavil za návrh na zavedenia na jednej strane efektívnejšieho, vysoko uznávaného, ale aj drahšieho zdravotného systému. Tento plán, považovaní kritikmi za hrozbu zatvárania nemocníc, sa pravdepodobne stretne s odporom v radoch členskej základne prezidentovej UMP na regionálnej a komunálnej úrovni.
Reformne ladený premiér François Fillon vyjadril presvedčenie, že kabinet bol v súčasnosti viac pripravený riskovať nepopulárnosť, keď sľúbil urobiť škrty finančných príspevkov rodinám s dospievajúcimi deťmi. Tieto neprehliadnuteľné úspory vládnych nákladov sa negatívne dotknú rozpočtov miliónov domácností.
V parlamente Fillon otvorene povedal: "Krajina, ktorá utráca viac ako vyprodukuje, je morálne slabá a sociálne sebazničujúca." Vláda sa začala vážne zaoberať široko publikovanými návrhmi na zefektívnenie skostnatenej a nákladnej francúzskej byrokracie. Zmeny by prinieslo viazanie platieb na výkonnosť miliónov zamestnancov štátnej správy. Evidentne ide o snahu vlády jednoduchým spôsobom - zrušením - zbaviť sa stoviek inštitúcií, organizácií, ktoré zo zákona chránia niektorých úradníkov, a to ich vyčlenením do samostatných, legálne chránených profesií. Sarkozy prezentuje metódu zmeny Francúzska otvorením reforiem na viacerých frontoch súčasne, aby tak poukázal na to, že nie je zameraný špeciálne len na určitý čiastkový problém.
Avšak prúd ministerských návrhov na šetrenie nákladov, ktoré účelovo (ako iba PR vlády?) zahŕňajú škrty sociálnych výhod, sú považované za zmätočné a podnietili odpor niektorých poslancov z radov vládnej UMP. Sarkozy potvrdil svoju autoritu voči vláde a upozornil svojich kolegov v kabinete, že už ďalej nie je ochotný tolerovať nelojálnosť a vnútorné spory. Niektorí kritici tvrdia, že odpor vlády voči prezidentovi pramení zo Sarkozyho neschopnosti vysvetliť jej, ako udržať jeho reformnú agendu v dobrej kondícii.
Niektorí predstavitelia z vládnych kruhov usudzujú, že roztržky v súvislosti s reformnými návrhmi pomohli zahmliť a utajiť priepasť medzi Sarkozyho reformnými ambíciami a reformnými činmi. Sarkozy si totiž vytýčil maximalistické ciele - sľubuje finančne dôležité politiky, zatiaľ čo Francúzov presviedča, aby prijali radikálne a bolestné štrukturálne reformy.
Michal Rašo, ekonomicko- politický analytik