Koordináciu agendy EÚ po energickom Francúzsku prevzalo na šesť mesiacov Česko. Pre každú krajinu, nielen pre diplomaticky váhovo slabšie Česko, by bolo dosť ťažké čo i len vyrovnať sa s hyperaktivitami francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Nemožno si preto robiť ilúzie, že krajina s dvoma percentami obyvateľstva EÚ a s 80 percentami priemeru HDP únie na osobu môže ovplyvniť chod "dvadsaťsedmičky" tak, ako sa to darilo Francúzsku v druhej polovici roka 2008. Česi si to aj uvedomujú a stavajú na striedmosť, realizmus a efektívnosť. Ako priority vytýčili tri aktuálne E: ekonomika, energetika a externé vzťahy.
Úloha predsedníctva ČR bude mimoriadne náročná najmä kvôli dosahom finančnej krízy a nastupujúcej recesii v celom európskom spoločenstve. Padajúce balvany globálnej krízy sú veľkou výzvou, ktoré by mohli zatlačiť do úzadia pretrvávajúce problémy na domácej pôde.
Umiernenosť a pragmatizmus českej vlády však vzbudzujú v ostatných členských štátoch, ktoré vnímajú niekoľko potenciálnych problémov, mierny nepokoj. Jedným z nich je napríklad svojrázne nepriateľský postoj prezidenta Václava Klausa k euru, spochybňovanie klimatických zmien, Lisabonskej zmluvy. Prezident Klaus prejavil symbolicky svoj totálne euroskeptický postoj odmietnutím vyvesiť vlajku EÚ na Pražskom hrade. Netají sa tým, že aj keby český parlament v najbližších mesiacoch Lisabon schválil, nepodpíše zmluvu dovtedy, kým nebude jasný výsledok reprízy plebiscitu v Írsku. Určité riziko predstavuje aj slabá pozícia vládnej koalície, a teda aj parlamentnej väčšiny občianskych demokratov, zelených a kresťanských demokratov. Jej krehkosť vyvoláva obavu, že koaličná pravicová vláda môže padnúť v polovici českého predsedníctva EÚ.
To, že Česko nie je členom eurozóny, generuje obavy o jej schopnosti moderovať plnohodnotné diskusie o ekonomickej a finančnej politike únie. Tento problém môže byť však preklenutý tým, že českí predstavitelia sa budú zúčastňovať na schôdzach eurozóny.
Súčasná kadencia Európskeho parlamentu končí v júni, preto sa české predsedníctvo môže sústrediť na nelegislatívne aktuálne záležitosti a takou je v najbližších mesiacoch zahraničná politika EÚ, superaktuálna je vojna Izraela s palestínskym Hamasom. Proamericky naklonená vláda podporuje revitalizáciu vzťahov EÚ s novou administratívou prezidenta Baraka Obamu. České predsedníctvo sa môže výraznejšie angažovať a významne posunúť aj novú politiku EÚ, známu ako "východné partnerstvo", aj keď hlavným iniciátorom bolo Poľsko a pobaltské štáty. Jej cieľom je vybudovanie užších vzťahov s bývalými sovietskymi republikami - Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom, Moldavskom, Ukrajinou a Bieloruskom.
Česi v historických okamihoch dokázali, že sa vedia v mene národných záujmov a medzinárodnej reputácie krajiny zjednotiť. Možno teda celkom oprávnene očakávať, že predsedníctvo EÚ zvládnu bez problémov a úspešne odovzdajú o šesť mesiacov štafetu Švédskemu kráľovstvu.
Michal Rašo, spolupracovník HN