Priznávam - neviem, aká je prvá úloha novozvoleného Európskeho parlamentu (EP) po tom, čo v ňom prebehnú všetky úvodné procedurálne úkony, voľby vedenia, výborov a ďalších orgánov. Ponúka sa veľmi silné odporúčanie, aby sa čo najvyššie na zozname priorít tohto zákonodarného zoskupenia dostala jeho nová komunikačná stratégia. S vytýčením cieľov, a hlavne postupov a krokov, ako tieto ciele naplniť.
Rekordný nezáujem voličov v celoeurópskom meradle nastavil doterajšej sebaprezentácii bruselsko-štrasburského snemu dosť kruté zrkadlo. Nastal čas začať sa nadovšetko vážne zaoberať tým, kto, čo, ako, kedy a komu o EP hovorí, či sú to tie správne kanály a posolstvá, či im adresát rozumie, prípadne ako (a hlavne či vôbec) ho zaujali a či ich nejako spracúva alebo dokonca premieta do svojich skutkov. Nie je podstatné, že práve Slováci spolu s Litovčanmi a Slovincami tieto voľby najviac ignorovali. Oveľa závažnejšie je, že celkovo ich ignorovalo šesť z desiatich Európanov. To už nie je o (ne)schopnosti kandidátov či ich materských strán mobilizovať voličov a biť sa o ich hlasy. To už vypovedá o inštitúcii ako takej, ktorá musí dať o sebe a svojej úlohe vedieť zásadne inak než (ne)dávala doteraz.
Prečo každý aspoň priemerne politicky gramotný človek na kontinente pozná meno šéfa Európskej komisie a meno predsedu EP by sa ťažko dolovalo aj z veľmi vzdelaných a zorientovaných hláv? Ozaj, poznáš ho ty, vážený čitateľ týchto mienkotvorných novín? Ak áno, fajn, ale tipujem, že skôr nie. Nie je to síce tá najdôležitejšia informácia, ale ako príklad celkom vhodná. EP sa musí začať "predávať". Nie samoúčelným producírovaním jednotlivých poslancov, ale kvalitnou, profesionálnou a koncepčnou komunikáciou inštitúcie ako celku smerom ku všetkým 500 miliónom voličom. Hlavne úplne inak než doteraz.
| Igor barát (1966) splnomocnenec vlády pre zavedenie eura. Bývalý novinár má zmysel pre skratku a pointu veľkej eurovej aj malej korunovej sféry. |