"Ekonomika nepustí." Ekonómami a odvolaniami na ekonomiku sa to u nás hemží. Podniky na Slovensku majú často niekoľkých ekonómov (aj keď na ich hospodárení to zväčša nevidieť) a nepopulárne reformy ospravedlňujeme potrebami ekonomiky. Jednoducho, Slovensko je zem ekonómov. Alebo skôr účtovníkov a my si len pletieme pojmy.
Ekonómia je vzrušujúca veda, nepresná a napriek svojmu veku vďaka vývoju v posledných desaťročiach pomerne mladá. Ekonómia sa primárne nepozerá na čísla, ale na motivácie. To, čo z účtovného hľadiska vyzerá ako chaos a nezmyselná investícia, môže byť z ekonomického hľadiska optimálnym hospodárskym riešením.
Ak čas ľudí strávený v dopravných zápchach a v čakárňach na úradoch a u doktorov nemusí trápiť účtovníka, lebo nepredstavuje účtovnú položku, musí trápiť ekonóma, lebo spoločnosť stojí stratu potenciálneho domáceho produktu. Ak je daňový systém nastavený zle, výrobcovia aj spotrebitelia robia zlé rozhodnutia, z ktorých nemajú maximálny zisk a úžitok. Ak nefungujú súdy a, naopak, funguje korupcia, kriví sa konkurenčné prostredie a dochádza k nežiaducemu prerozdeľovaniu príjmov.
Za starých časov musel byť správca statku ekonómom, aby videl o niekoľko krokov vpred. Samozrejme, musel mať aj účtovníka, ktorý kŕmil jeho "ekonomické modely" číslami, a musel poznať aj "štatistiky" z iných statkov a sektorov, aby vedel predvídať vývoj na trhoch. Správca musel skladať účty (a vraj nemáme synonymum anglického accountability), takže bol motivovaný, aby robil rozhodnutia k prospechu statkára. Ak sa darilo statkom, darilo sa aj krajine.
Komunizmus nás naučil nehľadieť na motivácie. Veríme, že niektorí ľudia a niektoré podniky pracujú len pre svoju (a našu) radosť a nie pre "nízke" peniaze. Napríklad, že profesie, ktoré neskladajú účty nikomu, sú motivované pracovať čestne a svedomito. Lenže práve tu účty nepustia.
Anton Marcinčin je ekonómom Svetovej banky. Článok vyjadruje jeho osobný názor.