Tohtoročné deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu parlament potvrdil revíziou príjmovej stránky, ktorá klesla z očakávaných 13,1 miliardy eur na 10,9 miliardy eur, čo pri nezmenených vládnych výdavkoch predstavuje rozpočtovú sekeru 3,127 miliardy eur a budeme si teda požičiavať. Je zbytočné špekulovať, prečo sa vláda až v poslednom kalendárnom štvrťroku rozhodla legalizovať objektívnu realitu vo vývoji verejných financií, podľa všetkého môžeme súhlasiť s názorom, že v poslednom roku vládnutia už nechce reštrukturalizovať vládne výdavky. Hospodárska a finančná kríza nás svojimi negatívnymi dôsledkami zastihli nepripravených, nie všetky protikrízové balíčky prispeli k očakávaným výsledkom a či sa mohlo pred budúcimi parlamentnými voľbami viac šetriť, na to majú koaličné a opozičné politické strany rozdielne názory. Právom sa očakáva, že budeme venovať viac pozornosti budúcemu naštartovaniu rastu slovenskej ekonomiky, ktorá je podľa všetkého čoraz viac závislá od hospodárskeho vývoja predovšetkým u našich obchodných partnerov, z ktorých dominuje Nemecko, kam smerovala pätina našich exportných objednávok. Nová nemecká vláda bez účasti ľavičiarov pripravuje programové vyhlásenie, v ktorom budú dominovať škrty v daňových príjmoch a zlepšenie podnikateľského prostredia a nás teda musí bytostne zaujímať, ako sa bude nemecký kapitál naďalej angažovať na Slovensku a či slovenský export nebude smerom do Nemecka obmedzovaný ochranárskymi opatreniami, a to aj na trhu práce.
Východiskové údaje budúcoročného štátneho rozpočtu sú známe a jeho mínusové hodnoty budú čiastočne kompenzované veľkým balíkom úniových peňazí, ktoré sa však nemôžu použiť všade. Keďže sa nepočíta so znižovaním mandatorných výdavkov, tak sa už dnes hľadajú možnosti zvyšovania príjmov do štátneho rozpočtu. Vláda zatiaľ nechce hovoriť o zmenách v daňových sadzbách, daňových základoch, koho sa očakávané zmeny budú dotýkať viac, či zamestnancov, živnostníkov alebo firiem.
Otvorenou otázkou naďalej ostáva, či viac zdaňovať príjem a ktorých druhov, alebo spotrebu, ale so zmenami v budúcom volebnom období treba počítať naisto. Dôvodom sú obavy z budúceho vývoja zamestnanosti, samozrejme príjmov a ziskov podnikov, od ktorých je financovanie verejného sektora bytostne závislé. Samospráve sa už podarilo vyjednať s ministerstvom financií miliardu eur do rozpočtu navyše a síce zmrazením doteraz vždy valorizovanej nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá sa počíta ako 19,2-násobok životného minima. V podstate ide o sumu peňazí, ktorá sa vo výplate nezdaňuje, a tak každý z nás zaplatí do štátneho rozpočtu necelých 27 eur ročne navyše, čo nemôžeme pokladať za ohrozenie životnej úrovne kohokoľvek z nás. Iniciatíve samosprávnym orgánom sa nemôžeme čudovať, pretože ich rozpočtové príjmy sú predovšetkým kryté zo zamestnaneckých daní z príjmov, z ktorých 90 percent ide na výkon ich správy. V tejto súvislosti musíme povedať, že čoraz viac sa hovorí o znižovaní odvodových povinností, ktoré sa ako prvé odpočítavajú z hrubej mzdy, z ktorej napokon platí odvodové platby aj zamestnávateľ. Výšku odvodov kritizujú predovšetkým zamestnávatelia, ktorým sa zvyšujú náklady na zamestnanca a pokiaľ ide o zamestnanca, tak spolu s ostatnými odpočítateľnými položkami ovplyvňujú daňový základ. Nikto nemôže počítať s tým, že vláda zníži dane a zároveň odvody, pretože by sa deficit verejných financií ešte prehĺbil. Skôr sa počíta s istou mierou fiškálnej neutrality, keď znižovanie odvodov sa bude kompenzovať vyššími daňami, pritom sa nemôžu vylúčiť ani zmeny v nepriamych daniach. Či sa napokon podarí zladiť daňové a odvodové povinnosti zamestnancov, živnostníkov a podnikov do nejakého spoločného daňového a odvodového základu, a zároveň sa platby budú odvádzať do jedného informačného systému, si dovolíme predpovedať až po roku 2012.
Za navrhovanými zmenami v daňových a odvodových povinnostiach treba vidieť súvislosti v rozpočtoch v Sociálnej poisťovni a zdravotných poisťovniach, ktoré sú trvale deficitné, a v budúcnosti môžu obmedziť doterajšiu úroveň vyplácaných dôchodkov a napokon aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Zo strany politikov sa právom očakáva, že očakávané zmeny v daniach a odvodoch budú súčasťou ich predvolebnej kampane, ktorú si nechajú od voličov odsúhlasiť a následne ich budú vo vládnych koalíciách aj presadzovať. Občan nemôže počítať s fiškálnou neutralitou, pretože doterajšie deficitné hospodárenie verejných financií musí niekto zaplatiť, čo nebude nikto iný ako účastníci trhu s rôznou mierou angažovanosti. Vedieť o nich vopred, budeme od politikov pokladať skôr za korektné, ako po parlamentných voľbách byť ich rozhodnutiami zaskočení, čo doteraz bolo nepísaným pravidlom.
Róbert Hölcz, ekonóm