Dvoma najdôležitejšími opatreniami, aby malá a otvorená ekonomika prečkala recesiu na svojich odbytištiach s čo najmenšou ujmou (aj na zamestnanosti), je udržanie, prípadne posilnenie konkurencieschopnosti a udržanie zdravia verejných financií.
Netreba zabúdať na to, že aj ak sa -- dúfajme -- dočkáme bodu stabilizácie, pôjde o stabilizáciu hospodárskej aktivity blízko súčasných, oproti vlaňajšku oslabených úrovní. Ako upozorňuje aj šéf ECB Jean-Claude Trichet, ak aj dúfame v skorý bod stabilizácie, eurozónu čaká ešte "hrboľatá cesta". Nemožno preto tak skoro dúfať v zopakovanie silného rastu z minulosti. To znamená, že boj o udržanie a posilnenie konkurencieschopnosti (a súvisiacej zamestnanosti) ani po dosiahnutí stabilizácie hospodárskej aktivity ešte nemusí skončiť. Navyše, aj vyhliadky na potenciálnu stabilizáciu hospodárskej aktivity blízko súčasných úrovní neznamenajú nič iné, než to, že si aj pri plánovaní rozpočtových daňových príjmov budeme musieť zvyknúť na súčasnú úroveň (ak sa podobne ako v Maďarsku nezvýšia nepriame dane -- DPH a spotrebné dane), citeľne nižšiu, než v predošlých rekordných rokoch.
K polovici augusta dosahovalo plnenie rozpočtových príjmov 45,7 % celoročného rozpočtu. V rovnakom období pred rokom dosahovalo kumulatívne plnenie rozpočtových príjmov 57,3 % vlaňajšieho rozpočtu. V medziročnom porovnaní zaostáva tohtoročné plnenie rozpočtových príjmov oproti rovnakému obdobiu minulého roka približne o 9,52 % (v nominálnom vyjadrení sú tento rok oproti vlaňajšku rozpočtové príjmy k polovici augusta nižšie približne o 631 miliónov eur).
Hoci v horizonte budúceho roka možno dúfať v stabilizáciu hospodárskej aktivity, je len málo pravdepodobné, že by ju sprevádzalo také výrazné oživenie daňových príjmov ako v minulosti. Rozpočty na nasledujúce roky tak budú musieť byť kalibrované buď s predpokladom podstatne nižších príjmov a zodpovedajúcich škrtov vo výdavkoch (takmer 10-percentné zníženie príjmov oproti tohtoročnému plánu zodpovedá v celoročnom vyjadrení zhruba 1,249 mld. eur), alebo bude nevyhnutné uskutočniť opatrenia na zvýšenie rozpočtových príjmov, respektíve ich kombinácii (škrty výdavkov aj opatrenia na zvýšenie príjmov).
Približne 78 % rozpočtových príjmov predstavovali vlani daňové príjmy. Najväčšími položkami daňových príjmov sú DPH (52 % všetkých daňových príjmov), spotrebné dane (22 % všetkých daňových príjmov) a daň z príjmov právnických osôb (vo vlaňajšom roku ešte takmer rekordnej ziskovosti 21,6 % daňových príjmov).
Ako ukazuje aj príklad Maďarska (k 1. 7. výrazne zvýšilo nepriame dane), konsolidácia verejných financií, najmä v čase hospodárskeho oslabenia, sa dá dosiahnuť škrtmi vo výdavkoch, opatreniami na strane príjmov, alebo kombináciou týchto opatrení. Na strane rozpočtových príjmov však treba pamätať na to, že najdôležitejšou položkou daňových príjmov sú nepriame dane (DPH, spotrebné dane, vlani predstavovali spolu viac než 58 % všetkých príjmov štátneho rozpočtu). Keď na konsolidáciu deficitu využila maďarská vláda opatrenia na strane príjmov, siahla najmä po zvýšení nepriamych daní.
Pri zmenách priamych daní netreba zabúdať na zmenené, recesiou oslabené východiská: v ťažkých časoch klesá firmám zisk, ak vôbec nejaký dosiahnu, klesá aj zamestnanosť. No najmä, opatrenia na strane priamych daní sa môžu nepriaznivo dotknúť našej konkurencieschopnosti. Najhorší dosah na zamestnanosť by mali napríklad vtedy, ak by sme kvôli vyhliadkam na potenciálne zvyšovanie daní prišli o niektorého z potenciálnych investorov (alebo o niektorý z projektov expanzie už etablovaných investorov), ktorí si vyberajú spomedzi viacerých krajín (resp. medzi viacerými zo svojich závodov).
Pokiaľ ide o škrty na strane výdavkov, netreba zabúdať na to, že predošlé roky boli nielen rokmi silného rastu HDP, ale aj veľmi solídneho rastu tak rozpočtových príjmov, ako aj výdavkov (keďže sme stále hospodárili s deficitmi). Hoci medziročné výrazne oslabené, zodpovedajú príjmy za prvý polrok približne prvému polroku 2006. Hoci ide o mimoriadnu dávku zjednodušenia (keďže obligatórne výdavky sa valorizovali minimálne o infláciu, ktorá však bola nepomerne nižšia než rast príjmov), pri hľadaní odpovede na to, ako "vyjsť" s nižšími príjmami, sa možno obhliadnuť za inšpiráciou v nie tak starej verzii vtedajších rozpočtov. Vo všeobecnosti však platí, že pre rozpočtové škrty je najdôležitejšia politická vôľa, a teória politickej ekonómie hovorí, že vlády s vysokými preferenciami a stabilnejšou koalíciou by mali byť ochotnejšie podstupovať nepopulárne, no nevyhnutne úsporné opatrenia.
Ako hovorí slovenské porekadlo -- múdrosť našich predkov -- prikrývať sa treba takou perinou, na akú máme.
Vladimír Vaňo, hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko, a. s.