Počas vážnej finančnej krízy banky zisťujú, že upadajúca trhová hodnota mnohých aktív im spôsobuje nedostatok kapitálu. Oveľa viac kapitálu si počas krízy zaistiť nedokážu, takže aby obnovili kapitálovú primeranosť, prestanú poskytovať nové úvery a požadujú splácanie všetkých svojich súčasných úverov, čím celú ekonomiku - ak nie celú globálnu ekonomiku - uvrhnú do strmhlavého pádu.
Vo svojej podstate ide hlavne o technický problém, a to isté platí i pre jeho riešenie. Pre bankovú sústavu je to niečo ako prasknuté potrubie; opraviť poruchu na potrubných rozvodoch však musíme zmenou štruktúry samotnej bankovej sústavy. Skupina expertov na finančníctvo - o. i. Alon Raviv, Mark Flannery, Anil Kashyap, Raghuram Rajan, Jeremy Stein, Ricardo Caballero, Pablo Kurlat, Dennis Snower a skupina Squam Lake Working Group - predložili návrhy, ktoré sa točia okolo "kontingentného kapitálu“. Obzvlášť príťažlivý sa zdá návrh Squam Lake Working Group, pracovnej skupiny pomenovanej podľa malebného jazera Squam v americkom štáte New Hampshire, kde sa skupina profesorov finančníctva po prvý raz zišla, aby dala dokopy nápady, ako reagovať na aktuálnu hospodársku krízu. Práca skupiny je pre mňa príkladom tvorivého uplatnenia finančnej teórie pri hľadaní východísk z krízy. (Som jej členom, ale nie som pôvodcom významnej myšlienky kontingentného kapitálu.)
Skupina svoju verziu kontingentného kapitálu označuje za "regulatórne hybridné cenné papiere“. Myšlienka je jednoduchá: banky by mali byť nútené emitovať nový typ dlhu, ktorý sa automaticky prevedie na základný kapitál, pokiaľ regulátori stanovia, že existuje systémové národné finančné riziko, a daná banka zároveň nespĺňa požiadavky klauzúl o kapitálovej primeranosti, obsiahnutých v zmluve o hybridných cenných papieroch. V bežných časoch by regulatórne hybridné cenné papiere mali všetky výhody dlhu. V zlých časoch, keď je nutné zaistiť, aby banky ďalej požičiavali, by sa však prevodom dlhu na kmeňové akcie automaticky zvýšil kapitál banky. Regulátorne hybridné cenné papiere sú teda koncipované tak, aby sa vysporiadali priamo so zdrojom systémovej nestability, ktorý súčasná kríza zdôraznila.
Návrh taktiež konkretizuje zreteľnú úlohu vlády pri motivovaní ústavov, aby regulátorne hybridné cenné papiere vydávali, pretože banky by ich inak neemitovali. Regulatórne hybridné cenné papiere by bankám zdražovali kapitál (lebo veriteľa by bolo treba za možnosť prevodu odmeniť), a tak by sa banky radšej spoliehali na svoj status "príliš veľkých ústavov na to, aby padli“ a na budúcu vládnu výpomoc. Ako motiváciu, ktorá banky ich prinúti vydávať, je teda potrebné zaviesť určité postihy alebo subvencie.
Prečo sa banky, ktoré sa dostanú do problémov, zdráhajú vydávať nové kmeňové akcie, vysvetľuje teória "dlhového previsu“, duchovný prameň návrhu: prínosy idú predovšetkým v prospech držiteľov dlhopisov banky a oslabujú súčasných akcionárov. Návrh však nevychádza priamo z modernej teórie finančníctva. Ide o čistú inováciu, bez skorších predchodcov.
Prečo sa ľudia myšlienky kontingentného kapitálu nechopili už v predchádzajúcich krízach? Nebol ten istý problém dlhového previsu významný napríklad už v bankovej kríze za veľkej hospodárskej krízy?
Myslím si, že sčasti to bolo určite zapríčinené tým, že sa problému vtedy len málo rozumelo, takže kontingentný kapitál nebolo možné jasne formulovať a chýbala mu argumentačná presvedčivosť, vďaka ktorej by bolo možné myšlienku vštepiť tvorcom politík na vládnej úrovni. Novátorstvo sa navyše v princípe vyznačuje tvorivým charakterom: je výsledkom intelektuálneho procesu, ktorý potrebuje čas, a pri pohľade späť je vždy nevysvetliteľne pomalý či prerušovaný.
Rada pre finančnú stabilitu (FSB), ktorú vedie Mario Draghi, vo svojej správe pre G20 v septembri 2009 verejne uviedla, že návrhy týkajúce sa kontingentného kapitálu študuje. FSB bola vytvorená v apríli 2009 na londýnskom summite G20 ako nástupca Fóra pre finančnú stabilitu. Jej členskými organizáciami sú centrálne banky G20 a popredné regulačné agentúry. Členské štáty skupiny G20 sú viazané vyhlásením G20, ktoré podpísali, že závery FSB realizujú v celosvetovom meradle. FSB tak má jedinečnú možnosť inováciu reálne presadiť.
Vo svojej poslednej správe sa FSB zamerala na kapitálové požiadavky, na vyplňovanie medzier v zákonoch, ktoré bankám umožňujú sa požiadavkám vyhýbať, a na zlepšenie platobných štandardov. FSB už podporila skupinu návrhov, ktoré prispejú k zvýšeniu bezpečnosti našej finančnej sústavy.
Kontingentný kapitál, nástroj, ktorý vznikol na rysovacej doske finančných expertov, je zásadne nová myšlienka, ktorá by mohla vyriešiť problém bankovej nestability, a tým stabilizovať hospodárstvo - práve tak ako vynálezy strojných inžinierov prispievajú k stabilizácii riadenia automobilov a lietadiel. Ak bude návrh, založený na kontingentnom kapitále, prijatý, tak možno zažívame poslednú veľkú celosvetovú bankovú krízu - prinajmenej do doby, kým vznikne nejaký nový zdroj nestability, ktorý opäť zavolá do práce finančných technikov, aby našli cestu z problémov.
Copyright: Project Syndicate, 2009.
www.project-syndicate.org