Doteraz sa úroveň národnej ekonomiky posudzovala predovšetkým cez vývoj ukazovateľa HDP. Neustále zadlžovanie sa verejných rozpočtov zaujímalo národné vlády len pred vstupom do eurozóny, potom nikoho. Až musela prísť grécka kríza. Pritom bolo všetkým jasné, že mínusové hospodárenie ročných verejných financií a nakumulovaného verejného dlhu rástlo rýchlejšie ako hrubý domáci produkt, čo dokazuje, že sme viac míňali ako vyprodukovali. Pred finančnou krízou sa rozdiel kryl rôznymi druhmi úverov, ktoré síce boli lacné, ale predražené nehnuteľnosti často kryté bezcennými papiermi spôsobili krízu na realitnom trhu, ktorá sa stala začiatkom následnej hospodárskej a finančnej krízy.
Keď ročné deficity verejných financií atakovali vo väčšine štátov EÚ ich ročný HDP a v niektorých dokonca prekračovali, zasiahli vlády krajín eurozóny. Vytvorili obrovský trištvrtemiliardový záchranný balík. S touto pomocou zatiaľ nesúhlasí budúca slovenská vládna koalícia. Dôvodom môže byť vznik gréckeho dlhu, ktorý sa začal požičiavaním si peňazí na financovanie nadštandardných pôžitkov gréckych štátnych úradníkov a napokon aj dôchodcov tak, že na ich krytie vydávala nezodpovedná grécka vláda štátne dlhopisy. Keďže išlo vo väčšine prípadov o peniaze na spotrebu, nevytvárala sa žiadna pridaná hodnota a dlh nebolo možné splatiť zahraničným bankám ináč, len požičaním si od európskych daňových poplatníkov. Keďže takýchto štátnych dlhopisov je veľa aj v iných krajinách eurozóny, začali ich centrálne banky vykupovať - s potešením predovšetkým nemeckých a francúzskych bánk. V žiadnom prípade nemôžeme povedať, že ide o systémové riešenie obrovskej zadlženosti eurozóny, navyše keď Európska komisia vyzýva členské štáty škrtať, a tak konsolidovať verejné rozpočty.
Škrtať v rozpočtových výdavkoch a zvyšovať dane či odvody bez znižovania nákladov na spravovanie verejných vecí dokáže každý politik. Ale všetci chceme a volíme práve takých, čo nebudú škrtať, zvyšovať, ale budú predovšetkým reformovať a vytvárať podmienky na zlepšenie podnikateľského prostredia, čím sa má znížiť vysoká miera nezamestnanosti. Právom sa očakáva, že nová stredopravá koalícia nám vo svojom programovom vyhlásení vlády ponúkne recept na efektívnejšie spravovanie verejných vecí, čo znamená žiadna korupcia, štátne zákazky a rozdeľovanie peňazí z eurofondov nie podľa politického trička, ale vopred stanovených kritérií, čo najmenej štátnych úradníkov a duplicitných pracovísk atď.
Osobitnou kapitolou sa stávajú PPP projekty, verejno-súkromné partnerstvá pri výstavbe diaľnic, o ktorých sa hovorí, že sú predražené. Treba súhlasiť s preverením podľa všetkého už schválených cien na výstavbu konkrétnych úsekov, ale zastaviť znamená zvyšovať nezamestnanosť o tisíce stavbárov, čo bude znižovať daňové príjmy a odvody a zároveň zvyšovať sociálne náklady. Práve budovanie diaľnic sa počíta do spotreby štátu, čo pri poklese exportných príležitostí predstavuje významnú položku v raste HDP, ktorý v tomto roku má v rámci únie dosiahnuť práve u nás najvyššie parametre.
Budúca vládna koalícia musí počítať s tým, že po vstupe do eurozóny sme stratili dôležitý nástroj stability ekonomiky, ktorým je vlastná menová politika, s opatreniami v oblasti fiškálnej právomoci národných parlamentov, ktoré budú podľa všetkého obmedzené stanoviskom Európskej komisie, čo si podľa všetkého bude vyžadovať prijatie ústavného zákona o výdavkových stropoch. Budeme tiež zvedaví, ako sa budúcej vláde podarí odblokovať už spomínaný záchranný balík štátov eurozóny a napokon ako si poradí s veľkým finančným kolapsom v súčasnosti, ktorým je financovanie obcí a miest, z ktorých mnohé zápasia s dôsledkami povodní. Tiež s obrovským výpadkom príjmov z podielových daní ako dôsledkom svetovej hospodárskej krízy.
Róbert Hölcz, ekonóm