Ak platia tézy, že plynovod Nabucco je projektom Európskej únie a zároveň, že ruské plynovody Nord and South Stream majú byť jeho konkurentmi, tak si únia odporuje. South Stream, ktorému ešte chýbajú na dokončenie miliardy eur, už čerstvo podpísalo aj Slovinsko, a Nord Stream, napriek pôvodným ekologickým výhradám, schválili aj Škandinávci. Moskva si vybrala skvelých spojencov, Nemecko a Taliansko. Nord Stream posilní nemecké pozície v Európe, pretože Berlín jednak odoberá plyn lacnejšie a jednak ho bude ostatným členom EÚ rozdeľovať práve on. Druhou silou sú Taliani, kde zase končí jedna vetva plynovodu South Stream, na ktorého ziskoch sa bude priamo podieľať taliansky gigant Eni. Berlusconi sa aspoň v zahraničnej politike zadefinovať nedal nikdy, jeho priateľstvo s Washingtonom aj Moskvou je všeobecne známe a plodí pre ekonomiku krajiny výhodné zmluvy. Ukrajinská nestabilita, ako uvádza samotný slovinský premiér, vystrašila od plynu závislé krajiny, takže sa so zmluvami zabezpečujúcimi dodávky ponáhľajú. Rusi okrem toho tlačia na konkurenčný Azerbajdžan, ktorý má dodávať plyn práve cez Nabucco. Vykupujú draho jeho plyn, aby mal menšiu motiváciu dodávať ho Európe a zároveň dodávajú zbrane Arménom, s ktorými je Azerbajdžan v konflikte o Náhorný Karabach.
Súčasťou ruskej ofenzívy je aj prívetivá tvár Bruselu, keďže sa má zriadiť "horúca energetická linka" medzi politickým centrom únie a Moskvou, ktorá by urýchlene predchádzala ďalším výpadkom dodávok. Ak by chcel Brusel diverzifikovať dodávky cez Blízky východ, konkrétne Irán alebo Katar, Rusi už podnikli patričné kroky aj tam. Zatiaľ síce neúspešne, presviedčajú oboch držiteľov obrovských zásob na vytvorenie spoločnej únie, akéhosi plynového OPEC-u. V tom prípade by islamské krajiny pri vývoze museli aspoň čiastočne konzultovať svoje kroky s Moskvou.
Dopyt po plyne v Európe bude rásť, závislosť medzi Moskvou a Bruselom je však obojstranná. Ruská ekonomika Európu veľmi potrebuje, čo bude tlmiť prípadné politické tlaky Moskvy vyplývajúce z jej energetickej dominancie. Okrem toho, tekutý plyn a alternatívne zdroje energie pravdepodobne prestanú byť výsadou "zelených" strán a postupne sa udomácnia v programoch politických subjektov, ktoré sú voči záujmom Moskvy rezervované.
Milan Šebo, World Business Press Online